KALENDÁRIUM SLAVICE

KALENDÁRIUM SLAVICE

SVIATKY, OSOBNOSTI A UDALOSTI SVETA SLOVANOV

STUDENÉ SVIATKY

Studeň (pôvodný slovanský názov mesiaca január) je najchladnejším mesiacom zimy. „Na nový rok o slepačí krok“ hovorili naši predkovia. V skutočnosti to znamenalo to, že dni sa od zimného slnovratu začínali pomalými krôčikmi predlžovať. V tento deň sa chodilo k príbuzným vinšovať. Pôvodne Slovania slávili Novoletie v deň jesennej rovnodennosti, no boli obdobia v našej minulosti, keď sa slávil príchod Novoletia prvého marca alebo v deň jarnej rovnodennosti. Na troch kráľov (pôvodne zrejme sviatok Triglava) sa udomácnilo v našom národe chodenie od domu k domu s koledou. Od 6. do 19. januára začínali u východných Slovanov Veľké Velesove sviatky. Okrem toho má voda 6. a 19. januára výnimočné- liečivé vlastnosti. V tento deň sa naši predkovia ponárali do ľadovej vody (v pravoslávnom svete sa to deje dodnes) a tento sviatok volali VodoKres alebo VodoSvet. Z januárových sviatkov spomeňme ešte sviatok Domového (Duch domu), ktorý sa slávi 28. januára a 31. januára sviatok Pece a domáceho ohňa. V tomto období vládne Morena (Mara) veľká patrónka zimy, noci, večného života a sna.

1. 1. - 31. výročie vzniku Slovenskej republiky (1993) a výročie vzniku Slovenskej socialistickej republiky (1969)

6. 1. - výročie narodenia spisovateľa Petra Záboja Hostinského súputníka L. V. Štúra (1823, Gemerská Poloma)

7. 1. - výročie úmrtia slovanského génia a vynálezcu Nikola Teslu (1943, New York)

7. 1. - výročie narodenia slovenskej spisovateľky a prekladateľky Heleny Križanovej- Brindzovej (1922, Ludanice)

9. 1. - DEŇ REPUBLIKY SRBSKEJ (Bosna a Hercegovina)

10. 1. - výročie narodenia Janka Matúšku autora Slovenskej hymny (1821, Dolný Kubín)

10. 1. - výročie narodenia slovenského politika a prezidenta ČSSR Gustáva Husáka (1913, Dúbravka)

12. 1. - 168. výročie úmrtia národného buditeľa Ludevíta Velislava Štúra (1856, Modra)

10. 1. – 14. 1. - Zimný Deň Perúna

16. 1. - výročie narodenia národného buditeľa Svetozára Hurbana Vajanského (1847, Hlboké)

21. 1. - KRVAVÁ NEDEĽA, výročie masakru v slovenských obciach Ostrý Grúň a Kľak. Nemecké nacistické vojská zavraždili 148 obyvateľov a obce následne vypálili (1945)

24. 1. - výročie úmrtia národného buditeľa a rodoľuba Jána Kollára (1852, Viedeň)

27. 1. - výročie ukončenia blokády Leningradu (1944, Leningrad)

SVIATKY MESIACA LUTEŇA

Luteň alebo mesiac február má 28 a v priestupnom roku 29 dní. Perúnove Hromnice sú prvým významnejším sviatkom a slávime ich druhý deň tohto mesiaca. Jedná sa o tradičnú slávnosť našich predkov a rodného duchovna. Druhého februára na deň Hromníc sa nachádza zima vo svojej polovici a podľa našich predkov sa prvý krát stretáva s jarou (Vesna s Morenou). Hromnice sú aj dňom Perúna. Sviatok sa slávil väčšinou v tichosti v kruhu rodiny, no boli aj regióny, kde mladí ľudia vyšli zo svojich domov a spoločne spievali piesne. K Hromniciam sa viažu aj rôzne pranostiky ako napríklad: „Ak svieti slnko na Hromnice, bude hojnosť žita a pšenice.“ Hneď po Hromniciach vyšiel zo zeme ten, ktorý uviedol svet do pohybu, Boh Veles stvorený Svarogom. Pán zemského bohatstva, šťastia a patrón všetkej divokej prírody, ktorý ustanovil deň a noc, zimu i leto a vdychoval zo svojho podzemného kráľovstva svetu život. Preto sa tieto dni nazývali Velesove alebo aj Vlčie sviatky a končili na deň Velesa (11. 2.). Stretnutie jari so zimou pripadlo aj na 15. februára (pravoslávny svet). Nasledujúci deň bol dňom Kikimory. V druhej polovici mesiaca sa robili aj rôzne ochranné obrady a 21. 2. sa slávil ako deň zimného Striboga (Boha vetra).

2. 2. – výročie narodenia spisovateľa P. O. Hviezdoslava (1849, Vyšný Kubín)

2. 2. – výročie víťazstva v bitke o Stalingrad (1943, Stalingrad)

2. 2. – Perúnove Hromnice, tradičný sviatok našich predkov a rodného duchovna

8. 2.- výročie úmrtia slovinského básnika France Prešerena (1849, Kranj)

9. 2. – výročie narodenia slovenského rodoľuba Samuela Jurkoviča (1796, Brezová pod Bradlom)

10. 2. – výročie tragickej smrti ruského spisovateľa A. S. Puškina (1837, Petrohrad)

13. 2. – výročie narodenia ruského bájkara I. A. Krylova (1769, Moskva)

14. 2. – výročie narodenia slovenského maliara a ornamentalistu Štefana L. Kostelničáka (1900, Spišská Stará Ves)

15. 2. – výročie narodenia slovenského národného buditeľa Jána Rotaridesa (1822, Horné Rykynčice)

15. 2. – výročie úmrtia ruského hudobného skladateľa M. I. Glinku (1857, Berlín)

17. 2. – výročie narodenia slovenského vynálezcu J. Murgaša (1864, Tajov- Jabríková)

21. 2. – výročie úmrtia slovenského rodoľuba J. M. Hurbana (1888, Hlboké)

21. 2. - výročie Krompašskej vzbury (1921, Krompachy)

27. 2. – výročie narodenia spisovateľa Sama Chalúpku (1812, Horná Lehota)

27. 2. – výročie narodenie výtvarníka Ľudovíta Fullu (1902, Ružomberok)

SVIATKY MESIACA BREZŇA

V mesiaci marci (brezeň) začína jar dňom jarnej rovnodennosti, ktorý zvykneme nazývať aj prvým jarným dňom. Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu.

Sviatky jari a znovuzrodenia prírody u východných Slovanov začínajú prakticky už 1. marca (greg. kalendár) alebo 14. marca (jul. kalendár) alebo podľa starej tradície keď prilietajú havrany. Pôvodné pomenovanie jari je Vesna a jej prvým poslom je kvet snežienka. Zrod nového života v kolobehu ročných období symbolizovala životodarná voda, maľované kraslice (písanky), mladé stromčeky a ratolesti (halúzky).

Maslenica (Komojedica) je východoslovanský tradičný sviatok, ktorý si na svojom rituálnom základe zachoval množstvo prvkov predkresťanskej slovanskej mytológie. V ľudovom kalendári východných Slovanov označuje sviatok hranicu medzi zimou a jarou. Vládu preberá Jarilo (dieťa) slovanský symbol jarného slnka, ktorý ju preberá od Koľadu (starca) zimnej podoby slnka. Svoju vládu končí aj Morena bohyňa zimy, chladu, sna a smrti. Tradičným rituálom, ktorý zostal ako živá tradícia aj na Slovensku, je vynášanie Moreny z občiny a jej zapálenie a hodenie do tečúceho potoka alebo rieky. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potláčaniu pôvodných rituálov sa tento dodnes zachoval vo veľmi živom zvyku vynášania Moreny. U východných Slovanov založili vatru, v ktorej Morenu ako symbol zimy spálili a popol rozsypali po poliach aby zabezpečili bohatú úrodu pre Občinu. Po vynášaní Moreny naši predkovia priniesli do Оbčiny Vesnu v podobe ratolesti, na ktorej boli priviazané rôznofarebné stužky. Obdobie jari bolo považované za najkrajšie obdobie v roku, kedy sa prebúdzala príroda a život na zemi. Bohyňa Vesna bola v slovanskom ponímaní vždy mladá, krásna, milá a veselá. V jej moci bolo prebúdzanie spiacich rastlín a zvierat.

1. 3. – výročie narodenia poľského hudobného skladateľa F. Chopina (1810, Želazowa Wola)

10. 3. – výročie narodenia národného buditeľa Mateja Hrebendu (1796, Rimavská píla)

12. 3. – výročie narodenia rodoľuba J. K. Viktorína (1822, Zavar)

15. 3. – výročie vzniku Spolku Detvan (1882, Praha)

16. 3. – výročie narodenia spisovateľa Pavla Dobšinského (1849, Slavošovce)

19. 3. – výročie narodenia spisovateľa Jozefa Miloslava Hurbana (1817, Beckov)

20.- 21. 3. – Jarná rovnodennosť, Novoletie poľnohospodárov, Maslenica

31. 3. – výročie narodenia spisovateľa Andreja Sládkoviča (1820, Krupina)

SVIATKY MESIACA DUBŇA

Dubeň (apríl) je jedným z jarných mesiacov a od roku 1952 na Slovensku aj mesiacom lesov. Pomenovanie Dubeň má pôvod v starom slovanskom zvyku, keď naši predkovia chodili v prvej polovici jari do dubových lesov, kde objímali najstaršie posvätné duby. Zo stromov v tom čase vyžarovala liečivá sila (živa), ktorá pomáhala ľuďom pri prekonávaní jarnej únavy a posilňovala ich odolnosť voči chorobám. Tento rituál sa volal „dubenie“ a zároveň dal názov mesiacu v ktorom sa praktizoval. Začiatkom mesiaca sa slávil Deň prebudenia Vodného (Vodníka) a kvitnúcich vŕb, ktorých bahniatka sú symbolom jari a prebúdzajúceho sa života. Neskôr to bol sviatok prebúdzajúceho sa jarného vetra - jarného Striboga a poslednú noc v mesiaci to bol sviatok bohyne Živy. V apríli robí roľník aj prvú - Obradnú orbu, ktorou vzdáva úctu Matke Zemi. Poverený staršina z občiny sa postaví za pluh a vyorie prvú brázdu. Prvý oráč aj s pluhom bol obliaty vodou. Niekedy bola odovzdaná obeť Zemi v podobe zaorania škrupiniek kraslíc (písaniek). Východní Slovania si pripomínali sviatkom Radonica svojich Predkov. Okrem toho v apríli prilieta najviac sťahovavých vtákov.

4. 4. – výročie oslobodenie hlavného mesta Slovenska Bratislavy Červenou armádou

8. 4. – výročie narodenia slovenského hrdinu Jozefa Gabčíka (1912, Poluvsie)

12. 4. – Svetový deň kozmonautiky

13. 4. – Výročie Záporožského pogromu (2014, Záporožie)

14. 4. – narodeniny slovenského spisovateľa Viktora Timuru (1938, Gregorovce)

15. 4. – výročie úmrtia M. V. Lomonosova (1765, Petrohrad)

24. 4. – výročie pamätného výletu na Devín (1836)

24. 4. – výročie narodenia slovenského básnika Janka Kráľa (1822, L. Mikuláš)

27. 4. – výročie narodenie slovenského spisovateľa Jána Palárika (1822, Raková)

SVIATKY MESIACA TRAVŇA

Hovorí sa, že máj (traveň) je najkrajší mesiac v roku, keď všetko kvitne a rozvoniava navôkol. Preto je aj mesiacom lásky, kedy si zaľúbenci dávali bozk pod rozkvitnutou čerešňou. V časoch socializmu sa oslavovali slávne májové dni, ktoré začali hneď prvého Sviatkom práce a pokračovali deviateho Dňom víťazstva. V predvečer prvého mája stavali mládenci „máje“ pred domami dievčat, ktoré sa neskôr stali ich ženami. „Máj“ bol vysoký, štíhly kmeň, na vrchole zdobený malým stromčekom (symbol mužskej sily), ktorý prechádzal venčekom s farebnými stužkami (symbolom ženskej sily). V tento deň slávili naši dávni predkovia aj Bohyňu Živu. Vzácna moc sa pripisovala prvomájovej rose, ktorá vraj pomáhala pri bolestiach. Májový dážď, hlavne v prvých siedmich dňoch mesiaca, predznamenával dobrú úrodu. Veď aj ľudová pranostika hovorí „Studený máj, v stodole raj“. K pradávnym sviatkom treba spomenúť stretnutie s Daždbogom (5. - 11. mája), týždeň RODA (20. – 26. mája) a od 26. mája je to slávnosť „Zelených rusaliek“. V máji sa už naplno vykonávajú práce v záhradách a na poliach.

2. 5. – výročie Odeského holokaustu (2014, Odesa)

1. 5. – Sviatok práce

1. 5. – výročie úmrtia českého hud. skladateľa Antonína Dvořáka (1904, Praha)

2. 5. – výročie úmrtia ruského slavistu T. D. Florinského (1919, Kyjev)

4. 5. – výročie tragického úmrtia Milana Rastislava Štefánika (1919, Ivanka pri Dunaji)

5. 5. – výročie Pražského povstania 1945

7. 5. – výročie narodenia ruského hud. skladateľa P. I. Čajkovského (1840, Rusko)

8. 5. – výročie Slovanského zjazdu v Moskve a Petrohrade (1867, Rusko)

9. 5. – DEŇ VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM

11. 5. – výročie úmrtia slovenského vynálezcu Jozefa Murgaša (1929, USA)

13. 5. - výročie narodenia slavistu Pavla Jozefa Šafárika (1795, Kobeliarovo)

15. 5. – výročie narodenia ruského maliara V. M. Vasnecova (1848, Rusko)

24. 5. – Deň slovanského písomníctva a kultúry

30. 5. – výročie narodenia slovenského historika Pavla Križku (1841, Banská Bystrica)

SVIATKY MESIACA LIPŇA

Hlavným sviatkom mesiaca jún (lipeň) je samozrejme letný slnovrat. Najčastejším pomenovaním tohto sviatku je Kupalo alebo Vajano. Mesiac jún začína dňom Rusaliek a letným dňom Jarila. 19. júna je to príchod kráľa hadov „Skiper zmeja“ do javného sveta. Koniec mesiaca (29. 6.) je v znamení Svaroga. Okrem toho si 22. júna pripomíname Deň smútku a pamäti na genocídu Slovanov.

1. 6. – Medzinárodný deň detí

1. 6. – výročie narodenia ruského hud. skladateľa M. I. Glinku (1804, Smolensk)

2. 6. - výročie Slovanského zjazdu v Prahe (1848, Praha)

4. 6. – výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy (1920, Versailles)

6. 6. - výročie narodenia ruského spisovateľa A. S. Puškina (1799, Moskva)

22. 6. – Deň smútku a pamäti na genocídu Slovanov

25. 6. – Deň slovanskej vzájomnosti a jednoty

28. 6. – výročie úmrtia slovenského maliara Martina Benku (1971, Malacky)

SVIATKY MESIACA KLASŇA

Okrem toho, že v mesiaci júl sú školské prázdniny a je najteplejším v roku, začína v tomto mesiaci (klaseň) aj zber úrody. Zažinky (začiatok zberu úrody) slávime v piatom dni mesiaca. 12. júla je to Deň Velesovho snopu a 22. Letná Perunica. Našich predkov si počas leta pripomíname 27. júla, kedy slávime Čurov deň. Z významných udalostí si tretí júlový deň pripomíname veľké víťazstvo Slovanov nad Chazarmi (rok 965 n. l.) a 15. júla veľké víťazstvo Slovanov nad Rádom nemeckých rytierov v bitke pri Zelenom lese (rok 1410 n. l.).

3. 7. – výročie víťazstva Slovanov nad Chazarmi (965 n. l.)

10. 7.- výročie narodenia srbského vedca a vynálezcu Nikola Teslu (1856, Smiljan)

11. – 16. 7. výročie uzákonenia spisovnej slovenčiny

15. 7.- víťazstva Slovanov v bitke pri Zelenom lese (1410, Grunwald)

21. 7.- výročie narodenia slovenského rodoľuba M. R. Štefánika (1880, Košariská)

24. 7.- výročie narodenia moravského maliara a grafika Alfonza Muchu (1860, Ivančice)

29. 7.– výročie narodenia slovenského rodoľuba Jána Kollára (1793, Mošovce)

30. 7.- výročie Prvej pražskej defenestrácie (1419, Praha)

SVIATKY MESIACA SRPŇA

Mesiac august (srpeň) je pre naše deti druhým prázdninovým mesiacom a zároveň je aj mesiacom v ktorom prebiehali slávnosti ukončenia žatvy. Dožinky alebo aj obžinky slávili naši predkovia v rôznom čase, záviselo to aj od oblasti a klimatických podmienok kde žili. Počas dožiniek si pripomínali aj deň „Lesného“. Začiatkom mesiaca to bol zasa letný Perúnov deň, sviatok všetkých vojakov a obrancov rodu. V druhej polovici augusta sa slávil deň Chorsa a Jarila, ktorý bol spojený aj s dňom koní. V auguste si pripomíname aj dve významné povstania, a to Východoslovenské roľnícke povstanie (1831) a Slovenské národné povstanie (1944).

4. 8.- výročie Prvého valného zhromaždenia Matice slovenskej (1863, Martin)

5. 8. – výročie narodenia ruského maliara I. J. Repina (1844, Čugujev)

15. 8.- výročie Východoslovenského roľníckeho povstania (1831)

17. 8.- výročie úmrtia rodoľuba a slovanofila S. H. Vajanského (1916, Martin)

27. 8.- výročie víťaznej bitky na Turkami pri Veľkých Vozokanoch (1652, Veľké Vozokany)

29. 8.- výročie Slovenského národného povstania (1944, Banská Bystrica)

SVIATKY MESIACA JASŇA

V mesiaci september (Jaseň) začína naším deťom školský rok a nastupuje aj Babie leto. V prvej polovici mesiaca je Deň Roda a Rožanici (8. 9.). Podľa starého slovanského kalendára v tento deň slávime Novoletie a začína pre Slovanov Leto 7533. Ešte pred jesennou rovnodennosťou slávime Deň jesenného (listového) Striboga a po jesennej rovnodennosti Deň Lady. V závere mesiaca začínali tradičné „Kapustné večery“, kedy sa stretávali devy v jednotlivých domoch a pripravovali spoločne kapustu na zimné obdobie. V tomto mesiaci sa narodil aj významný ruský spisovateľ L. N. Tolstoj a odohrala sa známa vojenská bitka na Kulikovom poli.

1. 9. - Štátny sviatok Slovenska- Deň ústavy

1. 9. – Začiatok 2. svetovej vojny napadnutím Poľska nacistickým Nemeckom (1939, Poľsko)

8. 9. – výročie bitky na Kulikovskom poli (8. 9. 1380)

9. 9. – výročie narodenia L. V. Tolstého, ruského spisovateľa a filozofa (9. 9. 1828)

16. 9. – výročie vzniku prvej Slovenskej Národnej Rady (15. až 16. 9. 1848)

17. 9. – výročie narodenia K. E. Ciolkovského, zakladateľa kozmonautiky (17. 9. 1857)

20. 9. – výročie narodenia Jána Nálepku, partizánskeho veliteľa (1912, Smižany)

SVIATKY MESIACA RUJEŇA

Mesiac október (Rujeň) je jesenným mesiacom už tradične aj mesiacom úcty k starším. Okolo 9. októbra je to slávnosť (rozlúčka) s vodným a lesným. 19. začínajú jesenné svadby, jesenný sviatok predkov a prvá spomienková večera. 25. sviatok jesennej Makoše a na druhý deň druhá spomienková večera na predkov. Noc s 31. októbra na 1. novembra je Velesovov nocou. V tomto mesiaci si pripomíname 600. výročie úmrtia Jána Žižku, narodenie Ludevíta Štúra a výročie Kragujevackej genocídy.

3. 10. – výročie narodenia Antona Bernoláka, slovenského rodoľuba (1762, Slanica)

5. 10. – výročie narodenia Vojtecha Zamarovského, slovenského spisovateľa (1919)

6. 10. - Deň obetí Dukly, Deň československej armády

11. 10. – výročie úmrtia Jána Žižku, českého vojvodcu (1424)

14. 10. – výročie narodenia Karola Plicku (1894, Viedeň)

17. 10. – výročie narodenia Tadeusza Wolanskeho, poľského archeológa (1785)

21. 10. – výročie Kragujevackej genocídy (7000 zastrelených obyvateľov nemcami- 1941)

28. 10. – výročie narodenia Ludevíta Velislava Štúra (1815, Uhrovec)

28. 10. – výročie vzniku Československa (1918)

30. 10. – výročie prijatia Deklarácie slovenského národa v Martine (1918)

31. 10. – Velesova noc

SVIATKY MESIACA LISTOPADU

Mesiac november (listopad) je jesenným mesiacom. V tomto mesiaci by už mala byť úroda pozberaná a zem pripravená na zimu. Na začiatku novembra sa teplo so zimou háda, hovorí ľudová pranostika. Prvého novembra sa zobudíme po „Velesovej noci“. Druhého je to tradičný sviatok „Dušičky“, kedy spomíname na svojich predkov. Okolo 10. novembra sa začínali ženské priadky a kŕmenie vtákov. Dvadsiateho Svarog začne „kuť“ ľad. A na konci mesiaca urobíme hostinu pre „Domového“ aby nám pomohol prežiť zimné dni.

2. 11. – Dušičky – pamiatka na zosnulých

4. 11. – výročie narodenia slovenského lingvistu Martina Hatallu (1821)

6. 11. – výročie úmrtia hudobného skladateľa Piotra Iľjiča Čajkovského (1893)

13. 11. – výročie narodenia čiernohorského politika a básnika Petara II. Petroviča- Njegoša

17. 11. – výročie úmrtia slovenského historika Franka Víťazoslava Sasinka (1914)

28. 11. – výročie narodenia ruského slavianofila N. J. Danilevského (1822)

SVIATKY MESIACA MRAZŇA

V mesiaci mrazeň (december) slávime sviatky Deň Kračúna (najkratší deň 21. 12.) a Noc Koľadu (najdlhšia noc 21. 12.), ktoré sa u Slovanov začínajú momentom zimného slnovratu medzi 21. až 23. decembrom (mrazeň-studeň – grudeň – prosinec). Patróna (Boha) slnka preberá až do nástupu jari Koľada. Na začiatku mesiaca 6. 12. je to deň Mrázu, ducha zimy a 7. 12. deň prvej sánkovačky. 19. 12. začína Bratanie- príprava k sviatku Koľadu.

16. 12. – výročie narodenia spisovateľa Jána Smreka (1898, Zem. Lieskové)

12. 12. – výročie vzniku Kanadskej slovenskej ligy

22. 12. – Astronomický zimný slnovrat

22. 12. – výročie úmrtia etnografa Samuela Reussa (1852)

22. 12. – výročie narodenia národného buditeľa Štefana Marka Daxnera (1822)

30. 12. – výročie narodenia spisovateľa Janka Jesenského (1874, Martin)