MASLENICA NA SLOVANSKOM DVORE SLAVICA

MASLENICA NA SLOVANSKOM DVORE SLAVICA

V nedeľu 2. marca 2025 sa na Slovanskom dvore SLAVICA uskutočnila tradičná slávnosť východných Slovanov- Maslenica, ktorej sa zúčastnilo asi stopäťdesiat účastníkov aby spoločne oslávili ukončenie maslenicového týždňa. Slávnosť začala v Pribinovej dvorane divadlom pre najmenších, hudobným vystúpením Kalinky a ochutnávkou sladučkých palaciniek, ktoré nám pripravili naše šikovné gazdinky. Potom sa deti a ich rodičia presunuli do Perúnovej záhrady, aby si zmerali sily v streľbe zo vzduchovky, hode čižmou na cieľ, štafete, boji vankúšmi na kladine, preťahovaní lanom a dospelí v hrách pod vedením Rudyho Sokola. Popri tejto činnosti zároveň všetci uväzovali stužky na pripravenú figurínu Moreny a brezovú ratolesť, pričom si každý v duchu želal niečo pekné pre seba a svoju rodinu. Keď už bolo všetkým zima, tak sa znova presunuli do vykúrenej dvorany, aby si spoločne vychutnali koncert hudobnej skupiny Vrbovské vŕby. Po koncerte za zvuku gájd, píšťal, bubnov a spevu prítomní vytvorili sprievod na čele ktorého bola patrónka zimy Morena, s ktorou sa spoločne rozlúčili pri pripravenej vatre.

ZVYKY A OBRADY MASLENIČNÉHO TÝŽDŇA

Od pondelka 24. februára 2025 sa v Rusku začína oslavovať Maslenica – ľudový sviatok venovaný rozlúčke so zimou a privítania jari. Každoročne sa sviatok oslavuje sedem dní, počas ktorých sa dodržiavajú určité rituály a zvyky. Na Rusi sa mládež zúčastňovala ľudových zábav a gazdiné piekli tradičné masleničné pochúťky – zlatisté palacinky (bliny). V pravoslávnej cirkvi sa masleničný týždeň nazýva Syrová alebo Mäsopustná sedmica. Počas týchto sviatočných dní bolo dovolené jesť len mliečne výrobky a mäso bolo vylúčené z jedálnička, čo bolo zároveň prípravou na nadchádzajúci Veľký pôst.

Čo je to za sviatok a prečo sa tak nazýva?

Maslenica je starodávny slovanský sviatok, ktorý vznikol ešte v predkresťanských dobách. Existuje niekoľko verzií, ktoré vysvetľujú, akej udalosti bol tento sviatok venovaný. Pôvodne bol spájaný s dňom jarného slnovratu, ktorý sa slávil koncom marca. Vtedy Maslenica symbolizovala koniec dlhej zimy a vítanie prichádzajúcej jari. Jedna z verzií hovorí, že sviatok bol venovaný slovanskému božstvu Jarilo, ktorého uctievali ako boha slnka, plodnosti a lásky. Podľa inej verzie bol tento sviatok venovaný bohu plodnosti Velesovi – ochrancovi dobytka a poľnohospodárstva. Pre starých Slovanov predstavovala Maslenica prechodné obdobie – začiatok nového roka. Na zaistenie priazne bohov a zabezpečenie dobrej energie v nasledujúcom roku vykonávali predkovia špeciálne obrady. Jeden z nich zahŕňal pálenie slamenej figuríny, symbolizujúcej zimu. Počas siedmich dní okolo nej prebiehali veselice, po ktorých sa figurína spálila na veľkom ohni, sprevádzaná rituálnymi piesňami. Verilo sa, že týmto spôsobom bolo možné zahnať chladné počasie.

Okrem toho sa v minulosti počas Maslenice organizovali pästné súboje, sánkovanie na ľadových kopcoch, kruhové tance a vzájomné návštevy. Predkovia verili, že čím hlučnejšia a veselšia bude Maslenica, tým plodnejší bude rok. Po prijatí kresťanstva sa Maslenica stala ľudovo-pravoslávnym sviatkom. Začala sa sláviť približne osem týždňov pred Veľkonočnou nedeľou. Maslenica sa taktiež stala poslednou etapou prípravy na Veľký pôst, preto dostala pomenovanie Syrová alebo Mäsopustná sedmica (týždeň). Počas tohto obdobia bolo dovolené konzumovať mliečne výrobky a ryby, ale mäso bolo zakázané. Dôležitá bola nielen fyzická, ale aj duchovná príprava na pôst. Preto bolo zakázané hádať sa, nadávať a držať v sebe zlosť a krivdy. Dôležité bolo vyriešiť všetky konflikty a kajajúco sa pripraviť na pôst, aby mohol človek začať toto obdobie s čistou dušou.

Kedy sa začína a kedy končí?

V roku 2025 začína oslava Maslenice v pondelok 24. februára a končí sa v nedeľu 2. marca. Ihneď po skončení masleničných osláv začne Veľký pôst, ktorý tento rok potrvá 48 dní – od 3. marca do 19. apríla, po čom nastane hlavný kresťanský sviatok – Vzkriesenie. V roku 2025 sa Veľká noc slávi v rovnaký deň v pravoslávnej aj katolíckej cirkvi – 20. apríla. Prvé tri dni masleničného týždňa – od pondelka do stredy – sa nazývajú Úzkou Maslenicou. V tomto období prebiehala príprava na ľudové oslavy, dokončovali sa práce na hospodárstve. Od štvrtka do nedele sa začínala Široká Maslenica – rozsiahle oslavy, do ktorých sa zapájali celé rodiny.

Názov a popis jednotlivých dní Masleničného týždňa

Podľa ľudových tradícií má každý deň masleničného týždňa svoj názov. Prvý deň na Rusku sa nazýval Stretnutie. V pondelok bolo zvykom privítať Maslenicu, pozývajúc ducha zimy do domov a dvorov pomocou zvolávaní. Považovalo sa za šťastné, ak Maslenicu privítate s radosťou, pretože to prinieslo šťastie a úspech na celý rok. Od rána ženy začínali piecť palacinky, ktorými hostili rodinu, susedov a hostí. Prvá upečená palacinka sa tradične dávala chudobným alebo sa nechávala na okne pre zosnulých predkov, aby sa uctila ich pamiatka. Tiež sa v tento deň pripravovali zásoby na nadchádzajúce oslavy: stavali sa snehové šmykľavky, inštalovali hojdačky a obliekali do šiat a šatiek slamené postavy – symboly zimy. Naši predkovia verili, že sviatok sa nemal oslavovať v zlom rozpoložení lebo to mohlo privolať do domu nešťastie a biedu. Nesmelo sa odmietať pohostenie, aby sa neprivolala chudoba. Maslenicu bolo treba privítať s úsmevom, dobrými slovami a otvoreným srdcom, inak celý rok mohol prebehnúť v hádkach a smútku. V tento deň nebolo vhodné začínať dôležité záležitosti alebo sa hádať. Verilo sa, že každý začiatok niečoho nového v deň stretnutia bude odsúdený na neúspech.

Utorok – Hry

Druhý deň masleničného týždňa sa nazýval „Zaigryš“ alebo Začiatok hier. Tento deň bol venovaný zábave a zásnubám. V masleničný utorok sa dievčatá a mládenci bez partnera pozerali na svojich budúcich manželov. Chlapci pozývali dievčatá, aby sa s nimi vozili na saniach alebo hojdačkách, a potom ich pozývali na palacinky. Považovalo sa za šťastné, ak dievča prijalo pohostenie, lebo to predpovedalo, že čoskoro nastane svadba. V rodinách, kde boli nevesty, sa pripravoval bohatý stôl, pozývali hostí a organizovali stretnutia. Nevesty museli starostlivo hostiť hostí a ukázať sa ako dobré gazdinky, aby zapôsobili na svokru a ženícha. Tento deň bol tiež venovaný masovým oslavám. Ľudoví umelci nosili pestrofarebné slávnostné kostýmy, zabávali ľudí vtipmi a pesničkami a organizovali divadelné predstavenia. Na Hry bolo zakázané smútiť, zostať doma a odmietať pozvania na oslavy, pretože by to mohlo viesť k nešťastnej budúcnosti. Nesmelo sa nadávať a byť chamtivý, znamenalo to, že tieto vlastnosti môžu spôsobiť nešťastie po celý rok.

Streda – Lahôdky, alebo Zdravá streda

Masleničná streda bola posledným dňom Úzkej Maslenice. V tento deň sa pripravil bohatý stôl a navštevovali sa rodiny. Na Lahôdky prichádzal zať k svojej svokre na palacinky, ktoré mu mala pripraviť čo najchutnejšie. Okrem palaciniek sa podávali koláče, vyprážané ryby, knedle s tvarohom, kaša s maslom a rôzne sladkosti. Za osobitnú česť sa považovalo, ak svokra osobne obslúžila zaťa palacinkami a vyjadrila mu svoje priania. Za to sa zať mal poďakovať a venovať jej darček. Po jedle sa organizovali večery s piesňami a tancom. V predvečer stredy sa v domácnostiach pripravoval „šťastný“ blin, do ktorého sa pridávalo viac soli alebo cukru než do ostatných blinov. Považovalo sa za šťastie, keď niekto dostal tento špeciálny blin, mal ho zjesť a zaželať si prianie.

Štvrtok - Široký štvrtok

Štvrtý deň Maslenice bol venovaný masovým oslavám na uliciach, preto sa nazýval „Rozgulaj“ alebo Široký štvrtok. Ak počas prvých troch dní ľudia pripravovali pokrmy, navštevovali priateľov a rodinu, vo štvrtok sa oslavy stali veľkolepými. V tento deň sa jazdilo na saniach, tancovalo v krojoch, spievali sa piesne a hrali sa hry. Mladí sa porovnávali v silových súťažiach ako zápasenie alebo ťahanie lana, muži sa snažili ukázať svoju odvahu v tradičnej hre – dobytí snehového hradu. Na túto hru sa staval vysoký snehový hrad, ktorý mal jeden tím brániť, a druhý ho mal dobyť. Hra pokračovala až do momentu, kým sa hrad nepodarilo buď dobyť, alebo zničiť. Ženy v tento deň piekli nové porcie blinov a koláčov, aby pohostili všetkých. Považovalo sa za potrebné vydať všetku nahromadenú energiu, pretože po niekoľkých dňoch osláv nasledovalo obdobie Veľkého pôstu.

Piatok - Svokrine večierky

Piaty deň Maslenice bol nazývaný Svokrine večierky, kedy bolo zvykom, že zať pozýval svoju svokru na večeru. Zať ju vítal pohostinnosťou a snažil sa jej vyhovieť vo všetkom. Pri príchode svokry bolo zvykom pripraviť vysokú hromadu blinov a rôzne náplne. Podávali sa s maslom, medom, kyslou smotanou, džemom alebo kaviárom. Čím bohatší bol stôl, tým silnejšie sa považovali vzťahy medzi zaťom a svokrou. Svokra za to, že jej zať vyjadril úctu, mu tiež poďakovala a spievala mu chvály. Tento deň bol plný veselých súťaží, spevov a humorných scénok, ktoré sa týkali lenivých zaťov a prísnych svokier.

Sobota - Zolovkine posiedky

Šiesty deň Maslenice bol venovaný návšteve „zoloviek“ (svokriných sestier). Hostiteľka mala ukázať úctu a pohostinnosť rodine svojho manžela. Hlavnou tradíciou bolo bohaté občerstvenie. Čím lepšie sa nevesta postarala o návštevu, tým silnejší mali byť jej vzťahy s manželom. Bolo zvykom darovať malý darček, aby sa prejavila priazeň. V tento deň sa tiež organizovali ženské posedenia, na ktorých sa zdieľali tajomstvá, spievali piesne a hovorilo o rodinných záležitostiach.

Nedeľa - Rozlúčka alebo Odpustná nedeľa

V posledný deň Maslenice sa blížili ku koncu hlučné oslavy a začala sa príprava na Veľký pôst. Hlavným zvykom tohto dňa bolo úprimné pokánie a odpustenie krívd. V nedeľu bolo zvykom žiadať o odpustenie od príbuzných, priateľov a známych. Ľudia sa k sebe priblížili so slovami: "Odpusť mi," a na oplátku počuli: "Boh odpustí, aj ja odpúšťam." Považovalo sa, že ak človek vstúpi do pôstu s krivdami, jeho rok bude ťažký a duša nepokojná. Ráno bolo zvykom spomínať na zosnulých a navštevovať cintoríny. Po tom sa všetci členovia rodiny museli povinne umyť v saune, aby začali pôst čistí. A večer nastalo hlavné podujatie Odpustnej nedele – pálenie slamenej figuríny Maslenice (Moreny). Tento slovanský rituál symbolizoval rozlúčku so zimou a príchod jari. Symbolickú figurínu Moreny so spevmi a tancom spálili na ohni, a zvyšný popol rozprášili po poliach, aby bol rok úrodný rok. Považovalo sa, že ak v tento deň človek odmietne niekomu odpustiť, celý jeho rok bude nešťastný. Nebolo dovolené hádať sa, vyjasňovať vzťahy a nosiť v sebe hnev voči druhým. Takisto bol zákaz práce – upratovania, ručných prác a stavebných prác. V tento deň bolo dôležité dokončiť všetky úlohy a nezačať nové. Porušenie tohto zákazu mohlo viesť k neúspechom. Odpustná nedeľa ukončila Maslenicu a pripravila ľudí na Veľký pôst, pripomínajúc dôležitosť duchovného očistenia.

Povery a tradície na Maslenicu

Na Rusi sa Maslenica oslavovala veľkolepo a hlučne: ľudia jazdili na trojkách, ozdobených zvončekmi, organizovali masové oslavy, karnevaly a čajové posedenia v rodinnom kruhu. Hlavným jedlom jarného sviatku boli bliny (palacinky). Tradovalo sa, že ich okrúhly tvar pripomína slnko a zlatistá farba symbolizuje jarné prebudenie prírody. Bliny sa pripravovali v hojnosti, aby sa vystavili na sviatočný stôl vo vysokých hromadách. Časť z nich zjedli domáci, niekoľko blinov sa malo položiť na okno, aby sa uctili pamiatky zosnulých príbuzných, a ďalšiu časť rozdať chudobným, aby aj oni zaspomínali na tých, ktorí už odišli.

Čo sa nesmie robiť na Maslenicu

Na Maslenicu, rovnako ako na mnoho iných ľudových a pravoslávnych sviatkov, existovali určité zákazy. Najväčším z nich bol zákaz konzumácie mäsových jedál, pretože po sviatkoch začínal Veľký pôst. Takisto sa neodporúčalo používať vulgárne slová, iniciovať hádky alebo závidieť. Ľudové povery hovorili, že na Maslenicu sa nesmú vítať hostia v neupratanom dome. Ďalej sa neodporúčalo prežívať deň v smútku, tráviť veľa času v samote a odmietať pomoc tým, ktorí ju potrebujú, aby sa do života nepritiahla nešťastie.

Ľudové povery na Maslenicu

Jedným z hlavných symbolov Maslenice boli bliny. Podľa nich naši predkovia predpovedali, aký bude úrodný rok, osobný život a finančná situácia. Ak bol prvý blin tenký a jemný, znamenalo to, že letné poľné práce budú ľahké, a ak bol hrubý, sľuboval veľa ťažkej práce počas leta. Rovnako hladký prvý blin predpovedal vášnivú lásku, červený znamenal pevné zdravie a bledý problémy v rodine. Podľa povera na Maslenicu sa bliny nesmeli rezať nožom. Považovalo sa to za spôsob, ako privolať hádky a žiaľ. Nevydaté dievčatá mali svoje vlastné povery počas Maslenice. Tradovalo sa, že čím viac blinov zostane po Maslenici, tým dlhšie bude dievča slobodné. Ak dievča už malo svojho vyvoleného, mohlo ho „poháňať“ blinami s medom, ktoré sa mali podávať potenciálnemu ženíchovi. Podľa počasia na Maslenicu sa predpovedalo, aká bude nadchádzajúca jar a leto. Ak bol masleničný týždeň snežný a mrazivý, jarné počasie malo byť oneskorené, ak bol slnečný a teplý, očakávali sa skoré teplé dni. Dlhé cencúle na strechách predpovedali dobrú úrodu obilia, silný vietor varoval pred daždivým letom. Teplý a slnečný pondelok Maslenice predpovedal horúce leto, zatiaľ čo zamračený štvrtok znamenal množstvo daždivých dní na jar. Snehová fujavica uprostred Maslenice naznačovala neskoré oteplenie, a výskyt roztápajúceho sa snehu predpovedal teplú a suchú jar. Veľa námrazy na stromoch ráno znamenalo bohatú úrodu bobúľ a húb, a hustý opar na Maslenicu predpovedal dobrú úrodu zemiakov a obilnín.

VELESLAV