Sviatky Slovanov – sviatky jari
Sviatky Slovanov- sviatky jari
Sviatky Slovanov
Slovania boli vždy spätí s prírodou a svoj život organizovali a žili v súlade s prírodou. Prírodu chápali ako súčasť svojho života a rodu, niečo čo sa nachádzalo pri Rode. Preto aj svoje sviatky a tradície spájali s opakujúcimi sa obdobiami v prírode. Hlavné sviatky Slovania slávili v obdobiach jarnej rovnodennosti, letného slnovratu, jesennej rovnodennosti a zimného slnovratu. V slovanskej mytológii sa navyše striedali štyri podoby Boha slnka, a to jarná podoba- Jarilo (dieťa), letná podoba- Dažbog alebo Kupalo (junák), jesenná podoba- Svarog alebo Svantovit (muž) a nakoniec zimná podoba boha slnka- Chors alebo Koľada (starec).
Sviatky Slovanov sa začali meniť s príchodom kresťanstva a začal sa meniť aj ich pôvodný význam. No napriek tejto skutočnosti ich mnoho pretrvalo v pôvodnej podobe do dnešných dní a mnohé kresťanské sviatky prevzali prvky sviatkov Pôvodnej kultúry a duchovna Slovanov.
O sviatkoch Slovanov z obdobia pred prijatím kresťanstva máme len málo správ. Základné informácie sa nám zachovali predovšetkým v ústnej ľudovej slovesnosti – stará múdrosť našich Predkov (Veda). „Veda, či jako daktorí chcú vedba, t.j. povedomosť jasná a zretedlná toho, čo je v nás, okolo nás, v duchu aj v prírode, na nebi aj na zemi, srozumenia toto ducha ludskieho túžbam duchovným vyšším; táto hovorím veda je to najčistejšie vychovávania človeka aj človečenstva“ (J. M. Hurban: Veda a slovenskje pohladi. Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, 1846, zv. 1, č. 1, s. 1-14).
Žánre ústnej ľudovej slovesnosti, v ktorých nachádzame informácie a našich sviatkoch sú kalendárna obradová poézia, rodinné obradové piesne (piesne spojené s narodením, svadobné a pohrebné piesne), historické piesne, vojenské a regrútske piesne, zbojnícka lyrická pieseň, pracovné piesne (trávnice) ľúbostné piesne, príslovia, porekadlá, úslovia, pranostiky, hádanky, rozprávky alebo skazky, povesti a byliny.
Základné informácie v písomnej podobe sa zachovali v stredovekých kronikách a letopisoch. Najznámejšie z nich sú Kronika Slovanov Helmolda z Bosau a Letopis Povesti dávnych liet, ktorého autorstvo sa pripisuje Nestorovi. Ďalšie údaje o sviatkoch Slovanov poskytli archeologické, etnologické alebo lingvistické výskumy, ktoré len potvrdzujú vskutku bohatú mytológiu (bájoslovie), tradície a zvyky Slovanov. Okrem spomínaných písomných zdrojov uvádzajú niektoré pramene aj staršie- pôvodné rukopisy: Jarilina kniha (3 st. n. l.), Belaja Krynica (4. st. n. l.), Velesova kniha (9 st. n. l.), alebo neskoršie spísaná a vydaná Veda Slovena (Beograd, 1874). V slovenskom prostredí to boli diela ako napríklad STARÁ VIERONAUKA SLOVENSKÁ od P. Z. Hostinského (Pešť, 1871), O pohanskom náboženstve starých Slovákov Dr. Juraja Hodála (Trnava, 1925) alebo Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci od Pavla Socháňa. (Bratislava : Slobodné učenie sedliacke, 1930).
V súčasnom období pôsobí na Slovensku veľké množstvo duchovných Občín a spoločenstiev, ktoré sa pravidelne venujú sláveniu našich pôvodných sviatkov а propagácii našej pôvodnej kultúry a viery.
Sviatky jari a znovuzrodenia prírody
U východných Slovanov začínajú prakticky už začiatkom marca. Označenie jari (niekde aj Bohyňa jari) je Vesna alebo Živa. Poslom jari je kvet snežienka. Zrod nového života v kolobehu ročných období symbolizovala životodarná voda, maľované vajíčka (kraslice alebo písanky), mladé stromčeky a halúzky (ratolesti).
Astronomická jarná rovnodennosť
Na severnej pologuli Zeme je 20. alebo 21. marec prvým jarným dňom. Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu. Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v prvý jarný deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku a jeho postava nevrhá nijaký tieň. Počas jarnej rovnodennosti, podobne ako aj jesennej, je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc.
Maslenica
Maslenica je východoslovanský tradičný sviatok, ktorý si na svojom rituálnom základe zachoval množstvo prvkov predkresťanskej slovanskej mytológie . V ľudovom kalendári východných Slovanov označuje sviatok hranicu medzi zimou a jarou.
Jarilo
Jarilo (dieťa) je slovanský Boh jarného slnka, ktorý je Slovanmi uctievaný ako Boh plodnosti a vášne, zručný bojovník a prvý farmár. Pastieri sa obracajú na Boha Jarila so žiadosťami o ochranu hospodárskych zvierat pred divými zvieratami. Poľnohospodári sa naňho obracajú počas prvej obradnej orby. Vojaci si ho tiež ctia. Je zodpovedný za jarné kvitnutie, poľnohospodárstvo a pozemskú plodnosť, oživenie životodarných síl, ktoré na jar napĺňajú našu zem. Jarilo je Boh slnka, ktorý na jar oživuje Matku Zem ohnivým svetlom a prebúdza ju z dlhého zimného spánku.
Morena
Morena (Morana) bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti. Je zosobnená zimou a na jar končí jej vláda. Tradičným rituálom, ktorý zostal ako živá tradícia aj na Slovensku, je vynášanie Moreny z občiny a jej spálenie a hodenie do tečúcej vody. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potláčaniu pôvodných pohanských rituálov sa dodnes zachoval jeden z nich vo veľmi živom zvyku vynášania Moreny. U východných Slovanov založili vatru, v ktorej Morenu ako symbol zimy spálili a popol rozsypali po poliach aby zabezpečili bohatú úrodu pre Občinu.
Vesna
Po vynášaní Moreny naši predkovia priniesli do Оbčiny Jar alebo Vesnu v podobe konára stromu (ratolesti), na ktorom boli priviazané rôznofarebné stužky. Obdobie jari bolo považované za najkrajšie obdobie v roku, kedy sa prebúdzala príroda a život na zemi. Bohyňa Vesna alebo Leľa bola v slovanskom ponímaní vždy mladá, krásna, milá a veselá. V jej moci bolo prebúdzanie spiacich rastlín a zvierat. Tam kde sa zjavila Bohyňa jari rozkvitli stromy, jarné kvietky a začali spievať vtáci. Ľudia sa usmievali a boli šťastní.
Obradná orba
Vzdanie úcty Matke Zemi, ktorá je pripravená aby zarodila. Počas tohto sviatku staršina vyoral prvú brázdu. Prvý oráč aj s pluhom bol obliaty vodou. Niekedy bola odovzdaná obeť Zemi v podobe zaorania škrupiniek kraslíc alebo písaniek.
Dubenie
S ďalším predkresťanským zvykom sa spája aj pomenovanie mesiaca, kedy bol praktizovaný (Dubeň). Slovania chodili v prvej polovici jari do dubových lesov, kde objímali najstaršie duby. Z tých mala vyžarovať silná liečivá energia, ktorá povzbudzovala imunitný systém a ochraňovala ich pred jarnou únavou. Rituál bol nazývaný dubenie a keďže sa praktizoval v apríli, inšpiroval starých Slovanov k pomenovaniu tohto mesiaca názvom „Dubeň“.
Stavanie májov
Postavenie mája bolo znakom vážneho záujmu o dievča a vztýčenie mája pred domom dievčiny dokonca verejným vyjadrením sľubu lásky a vernosti. Máje sa stavajú vždy v poslednú aprílovú noc.
Deň Živy
V tento prvý májový deň naši predkovia slávili Bohyňu Živu a ďakovali jej za život a zdravie. Živa je darkyňou života a plodnosti, zároveň je aj u Slovanov patrónkou sveta Javi. Leľa, Lada a Makoš sú inkarnácie Živy, ktoré charakterizujú tri etapy ženy. Leľa je mladé hravé a bezstarostné dievča. Lada je mladá otvorená žena a Makoš vydatá žena.
Týždeň Rusaliek
Oslavovanie prechodu jari do leta. Počas tohoto týždňa, Rusalky, ženský vodný duchovia, opúšťali rieky a odchádzali do lesov a na polia. Brezy sú považované ako zdroj (rastlinnej) moci a preto naši predkovia domovy zdobili v tomto období brezovými vetvičkami. V strede tohoto týždňa, dievčatá chodili do lesov, vyberali a značili si brezy. Nasledujúci deň zdobili zvolené brezy kvetmi. Konce vetvičiek z brezy boli poviazané a zatočené do vencov. Dievčatá sa navzájom cez vence na breze pobozkali a prisahali si priateľstvo. Verilo sa, že tento obrad zaistí priateľstvo.
V jarnom období bolo týchto sviatkov oveľa viac ako je vyššie uvedené. Záležalo to od oblasti, prírodných podmienok a rodovej tradície. Po sviatkoch jari nasledovali sviatky leta a pokračovali jesennými a zimnými sviatkami.
Miloš Zverina, Nitra
