TAJOMNÝ VELESTÚR
TAJOMNÝ VELESTÚR
„PRÍKLAD SKOREJ DOVEDIE K CNOSTI NEŽLI ÚSTA“
„A MAJÚC PRED OČIMA OBZVLÁŠTE NÁDEJNÚ MLÁDEŽ SLOVENSKÚ,
USTÁLIL SOM SA NA TOM, ŽE JEJ BUDEM ODPORÚČAŤ CNOSŤ A OŠKLIVIŤ
HRIECH.“ Pavel Križko
VRCH VELESTÚR
Velestúr sa nachádza na strednom Slovensku v Banskobystrickom kraji nad mestom
Kremnica a je jedným z vrchov hlavného hrebeňa Kremnických hôr. Jeho výška je 1254 m n.
m. o obklopujú ho zo západu vrch Smrečník (1244 m n. m.), zo severu vrch Zlatá studňa
(1265 m n. m.), pod južnými svahmi sa nachádza sedlo Tri kríže (1180 m n. m) a nakoniec
východným smerom je Krpcová (933 m n. m.). Vrch je prístupný po viacerých značkovaných
turistických chodníkoch, no samotným vrcholom Velestúra vedie chodník značený červenou
turistickou značkou. Vrch Velestúr je známy tým, že sa na jeho južnej stene vrcholu
nachádzajú runové znaky (symboly). Objavil ich Pavel Križko na jeseň v roku 1861
a slovenská verejnosť ich pozná pod názvom „Velestúrsky nápis“.
PAVEL KRIŽKO, OBJAVITEĽ VELESTÚRSKYCH ZNAKOV (SYMBOLOV)
Pavel Križko (Tribránsky) sa narodil 30. mája 1841 v Banskej Bystrici a zomrel 25. marca
1902 v Kremnici. Jeho otcom bol Samuel Križko a matka Júlia r. Palušová. Pochádzal zo
starobylej banskobystrickej meštianskej rodiny. So svojou manželkou Máriou rodenou
Marčekovou mali päť detí. Pavel Križko bol významným slovenským národným dejateľom,
ktorý sa angažoval vo verejnom živote. Pracoval ako pedagóg a archivár v meste Kremnica.
Okrem toho bol historikom, publicistom a spisovateľom. V Kremnici spolupracoval s lekárom
a spisovateľom Gustávom Kazimírom Zechenterom – Laskomerským a s profesorom na
slovenskom katolíckom gymnáziu Jozefom Božetechom Klemensom. Pavel Križko bol
človekom, ktorý zosobňoval pracovitosť, čestnosť a dobrosrdečnosť a taktiež sa stal
významným národným dejateľom a propagátorom česko- slovenskej a slovanskej
vzájomnosti. Mesto Kremnica venovalo z vďačnosti P. Križkovi v roku 1932 pamätnú tabuľu
umiestnenú na dome kde žil, pracoval a zomrel.
VELESTÚRSKY NÁPIS
Ako bolo už spomínané vyššie, ide o runové znaky (symboly), ktoré sa nachádzajú na južnej
stene vrcholu Velestúra. V podstate je to súbor znakov (symbolov), ktoré sú umiestnené
v štyroch riadkoch vytesaných do skaly. Z neznámych dôvodov tento pamätník pôvodnej
kultúry našich predkov akademická obec ignoruje. Po roku 1990 sa začala slovenská
verejnosť zaujímať o Velestúr intenzívnejšie ako dovtedy. Prvý krát o „Velestúrskom nápise“
publikoval svoje odborné články jeho objaviteľ Pavel Križko. Najskôr to bolo v časopise
Sokol v rokoch 1862- č. 10, 1863- č. 21 a 1865- č. 1. V roku 1868 bola uverejnená
obsiahlejšia Križkova práca v LETOPISE MATICE SLOVENSKEJ, ktorú v roku 2020
vydalo vydavateľstvo Nitrava pod názvom „Starobylé nápisy na kremnickom pohorí“.
Znakom (symbolom) z Velestúra sa venuje Antonín Horák vo svojej knihe „O SLOVANECH
ÚPLNĚ JINAK“ (Lípa, 1991). Ďalej Velestúrske runy spomína v knihe „KULTOVÉ
KAMENE“ PhDr. Rudolf Irša (Bratislava, 2008). Najpodrobnejšie sa tejto problematike
venoval Ján Ducár vo svojej knihe „Pravda o VELESTÚRE“ s podtitulom Najväčšie záhady
Slovenska (Bratislava, 2016). Velestúr je aj názov románu známeho slovenského spisovateľa
Jozefa Banáša. Okrem toho sa tejto téme venuje veľa amatérskych historikov, archeológov
a bádateľov. Slovenská verejnosť má možnosť prečítať si o Velestúre množstvo článkov,
publikovaných v tlačených a elektronických médiách. Bolo publikovaných aj viacej výkladov
„Velestúrskeho nápisu“, len sú podľa všetkého sporné metódy lúštenia týchto znakov
(symbolov). Pravdepodobne neplatí zásada že runa (znak/ symbol) má automaticky význam
písmena terajšej abecedy. Pravdu budú mať asi odborníci a bádatelia, ktorí hovoria, že runou
sa zapisovalo celé slovo alebo slovné spojenie, tak ako to poznáme v čínskom jazyku.
RUNY NA SLOVENSKU
K polemike ohľadom historickosti runových znakov (symbolov) treba poznamenať, že
Velestúr nie je jediným miestom na Slovensku kde sa runy objavili a Pavel Križko nie je
jediným objaviteľom rún. Ďalší kameň s runami sa nachádza na nádvorí Kremnického múzea
mincí a medailí a bol objavený niekoľko desaťročí po Križkovom objave. 7. septembra 1969
odkryli na západnej stene brala Lietavského hradu runové znaky (symboly) Dr. Vojtech
Bukovinský a Štefan Lučančin: „Skalisko sa vypína nad horným hradným nádvorím na
ktorom je do skaly vytesaná studňa spomínaná v starých listinách ako „živá“ studňa. Runový
nápis sa rozkladá v relatívnej výške 5 až 7 metrov nad úrovňou nádvoria.“ Andrej Kmeť,
známy slovenský polyhistor, geológ a etnograf upozornil vo svojej práci „Tovarišstvo“ na
neznáme symboly nachádzajúce sa na skalnatom útvare (prírodnej pamiatke) nazývanom
Krupinské bralce neďaleko Krupiny. Severozápadne od obce Bodiná na juhozápadnom úpätí
vrchu Mazáková (595 m n. m.) sa nachádza niekoľko znakov (symbolov) vyrytých do skál
nad potokom. Ďalším miestom na Slovensku je vrch Orgoňova Kýčera. A takto by sme mohli
pokračovať ďalej v samostatnom článku. Tých miest kde sa našli runové znaky (symboly) je
na Slovensku veľa a ďalšie sa objavujú. Dúfajme, že raz prídu časy keď sa budú tejto téme
venovať inštitúcie, ktoré boli na tento účel zriadené štátom.
Miloš Zverina
Slovanský spolok Slavica
