ZIMNÝ DEŇ PERÚNA NA TURCI
ZIMNÝ DEŇ PERÚNA NA TURCI
Všetky slovanské sviatky a slávnosti sú duchovným základom života človeka a našej spoločnosti. Hlavnou črtou slávností je práve to, že pôsobili ako spoločný harmonizujúci základ, ktorý poskytoval spojenie medzi Rodom a Predkami, Rodnou prírodou, Bohmi a Vesmírom. Jedným z týchto sviatkov je aj Zimný deň Perúna, oslavuje sa približne v polovici januára (13. až 14. január), dvadsiaty deň po Zimnom slnovrate. V sobotu 11. januára (studňa) 2025 (Leto 7533) sa asi tri desiatky občinníkov stretlo v Podhradí, malej dedinke na Turci, aby spoločne oslávili Zimný deň Perúna. Organizátori z Rodovej školy Slovien privítali účastníkov slávnosti v Kultúrnom dome chlebom a soľou, tradičným uvítacím zvykom Slovanov. Po vzájomnom zvítaní, sa prítomní spoločne vydali na cestu k slnečnému vrchu Bieličie nad obcou Podhradie. Príjemným prekvapením pre nás bolo, že na tomto magickom mieste pribudol „oltárkameň“ s Perúnovou hviezdou na vrchu. Hneď po príchode sa chlapi pustili do prípravy Obradnej vatry a Perúnovej cesty (bludiska), ženy pozvali prítomných do spoločných chorovodov, ktoré zavŕšili skupinovou formáciou „Sila rodu“. Pokračovali sme utvorením kruhu okolo pripravenej Obradnej vatry, ktorú brat Boris zapálil živým ohňom. Brat Ivan vykonal príslušné obrady a predniesol zápovede k tomuto sviatku, ku ktorým sa pridali všetci prítomní. Na záver slávnosti nastal čas na putovanie Perúnovou cestou, ktorú sme prešli po čerstvo napadanom snehu deväťkrát po sebe. Zimný deň Perúna v Podhradí bol ukončený v Kultúrnom dome Večou a hudobným vystúpením.ZIMNÝ DEŇ PERÚNA
Podľa legiend a starých slovanských Véd sa v dávnych dobách pred mnohými tisíckami rokov práve v tomto čase odohrala významná udalosť. Svetlý Boh Perún prešiel cez brány medzisveta do temného pekla, odkiaľ oslobodil našich Predkov a dal im možnosť vrátiť sa do svojich domovov. Temné sily predtým prichádzali z rôznych siení pekelného sveta, aby zlákali ľudí podvodom, lichôtkami a prefíkanosťou, ba neštítili sa ich aj unášať, aby ich všetkých zmenili na poslušných otrokov vo svojom temnom svete. Nenechali ich duchovne sa rozvíjať a pohybovať sa po Zlatej ceste, ako to ustanovil Svarog. Obyvatelia pekelných svetov, všetky druhy nemŕtvych, démonov a zlých duchov, tiež unikli cez otvorené brány na Zem. Keď bol vyslobodený posledný väzeň, Perún zablokoval brány medzisveta Kaukazskými horami a sám sa vydal zničiť zlých duchov, ktorí prenikli na Zem. Deväť dní chodil po Zemi a cestou ničil všetkých nemŕtvych a zloduchov. Ľudia nakreslili túto cestu a stala sa symbolom, po ktorom ľudia kráčajú v snehu v Zimný deň Perúna. Oslobodených ľudí radostne privítali ich príbuzní, a keď sa pri ich domovoch začali objavovať zlí duchovia, boli odmenení všetkými druhmi darov. Odvtedy ľudia oslavujú Sviatok premien, Deň pokoja prírody, Deň veľkého pokoja, Týždeň spomienky na Predkov a Deň Boha Perúna. Zimný deň Perúna, ako každý slovanský sviatok, zahŕňa množstvo obradov, rituálov, hier a iných aktivít, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Podľa tradície sa začína prípravou – zbieraním dreva na oheň, vytýčením Perúnovej cesty v snehu, prípravou poživne a hodovacieho stola atď. Potom sa zapáli obetný oheň, prinesú sa dary (obete) a prosby, ponúknu sa chválospevy a oslavy Bohov a Predkov. Boh Perún je patrónom bojovníkov, obrancov Národa, obrancov múdrosti Predkov. Preto sa v tento deň vykonáva obrad posvätenia zbraní. Všetci muži, ktorí sú prítomní na slávnosti, od mladých po starých, bez ohľadu na to, či je dieťa alebo nie, či má nôž, možno meč alebo sekeru, všetky druhy zbraní, ktoré pomáhajú zachovať a ochrániť Rodinu, prinesú si ich na tento sviatok. Zbraň sa položí na oltár a vykoná sa obrad očisty, prečíta sa zápoveda - kúzlo zbraní, čepele.PERÚNOVA CESTA
V Perúnov zimný deň je putovanie po Perúnovej ceste vytýčenej v snehu samo o sebe silným očistným procesom. Kráčajúc po tejto ceste, v tom istom smere, ktorým kráčal Perún, si človek čistí telo, napĺňa Dušu Svetlom a posilňuje Ducha. V ideálnom prípade musíte urobiť aspoň deväť kruhov, pretože presne toľko kruhov (dní) prešiel Perún pred viac ako stotisíc rokmi. Okrem toho sa informačno-energetická štruktúra človeka skladá z deviatich základných informačno-energetických centier, ktoré sa v indických učeniach nazývajú čakrami. Každé centrum vytvára energetický vír, ktorý žiari príslušným svetlom. Deväť základných vírov tvorí deväť tiel človeka, vrátane fyzického tela, ktoré sú zaradené jedno do druhého a predstavujú svojráznu matriošku (ruská ľudová bábika pozostávajúca z dutých drevených figúrok, ktoré sa dajú vkladať do seba jedna do druhej). Súhrn energetických žiarení vychádzajúcich zo všetkých centier tvoria „auru“ človeka. Na očistenie každého z nich je potrebné prekonať všetkých 9 kruhov. Kráčajúc po tejto ceste sa človek prenesie do dávnej minulosti, do spomienky na svojich Predkov. Perúnova cesta bola nakreslená v snehu okolo chrámov a starovekých osád. Mala tvar svastiky, ktorej ramená boli prepojená na východe a západe. Na pamiatku opisovanej udalosti musel každý prejsť 9-krát bosý v snehu po tejto ceste. Ako sa nám dochovalo, Perún najprv kráčal po trase Slnka, z východu na západ, potom sa otočil na sever, potom išiel na juh a opäť na východ. Prešiel teda, ako si pamätáme, deväť krát túto cestu. Sláva Perúnovi! Veleslav
