Slovenský vzor

Slovenský vzor

Slovo ornament sa objavilo v našom jazyku oveľa neskôr ako slová vzor, okrasa alebo ozdoba. Je to lexikálna výpožička z latinského jazyka a jeho význam sa vysvetľuje ako umelecky zhotovená ozdoba na predmetoch alebo druh okrasy ľudového rázu. Tak či onak v našej kultúre môžeme hovoriť o vzore, ktorého základom je opakujúci sa motív, postavený na striedaní sa v určitom poradí symbolov, liniek, geometrických tvarov, rastlinných, zvieracích alebo iných rytmicky usporiadaných prvkov. Ornament je určený na dekoráciu rôznych predmetov (riadu, náradia, zbraní, textilu, nábytku, kníh atď.), architektonických prvkov (zvonka aj zvnútra), umeleckých diel (hlavne aplikovaných), medzi primitívnymi národmi na zdobenie ľudského tela (sfarbenie, tetovanie). Ozdoba spojená s povrchom odhaľuje alebo zdôrazňuje architektoniku objektu, na ktorý je aplikovaná. Ornament pracuje buď s abstraktnými formami, alebo štylizuje skutočné motívy, no často ich mení na nepoznanie. Z hľadiska západnej kultúry, z ktorej toto slovo pochádza, sa ornament nepovažuje za samostatné umelecké dielo. Jeho hlavnou funkciou je štylizovaná dekorácia. Umenie zdobenia je veľmi staré a jeho vznik sa datuje do obdobia paleolitu (staršej doby kamennej). V našich predchádzajúcich publikáciách sme už spomínali vzory nájdené v archeologickej lokalite pri obci Mezin (Мiзин) – Mezinská paleolitická archeologická lokalita (Мезинская палеолитическая стоянка) v Černihivskej oblasti na Ukrajine, ktorých vek sa odhaduje na 20 000 rokov. Pre zaujímavosť ide o oblasť, kde západná historiografia umiestňuje pravlasť našich dávnych predkov. Umelci tej doby na kostiach a kloch mamuta vytvorili vzory, ktoré pretrvali do dnešných dní. Ide najmä o špirály (dvojité špirály), meandre a svastiky, ktoré boli vytvorené „trpezlivou“ rukou vtedajšieho umelca. Uvedené vzory sa neskôr opakujú na predmetoch nájdených v archeologických lokalitách Lepenski Vir a Vinča. Ide o oblasť na strednom Dunaji v dnešnom Srbsku a ich vek sa odhaduje na 9000 (Lepenski Vir) a 7000 (Vinča) rokov. Jednotlivé kultúry časom zanikajú, ale ako vidíme, ich vzory pretrvávajú dodnes. Ozdoba každého obdobia odhaľuje spojenie človeka s duchovným životom spoločnosti, dekoratívnym umením a odráža estetiku daného obdobia. Zároveň je neoddeliteľne spojená s inými druhmi umenia, ako napríklad maľba, sochárstvo alebo architektúra. Významná je aj rituálna, magická úloha starodávneho ornamentu, ktorý vo veľkej miere používal znaky, symboly a štylizované obrazy mágie alebo náboženstva. V ornamente, najmä v ľudovom umení, kde má najširšie uplatnenie, je vtlačený folklórny a poetický prístup k svetu. V priebehu času starodávne okrasné motívy stratili svoj pôvodný význam, pričom si zachovali dekoratívnu a architektonickú expresivitu. Estetické a spoločenské potreby mali veľký význam v genéze a ďalšom rozvoji ornamentu.

Ornamenty môžeme rozdeliť do jednotlivých kategórií na základe viacerých hľadísk: a) podľa motívov použitých v ornamente sa ornament delí na geometrický, rastlinný, zvierací, človečí, bájny, krasopisný alebo vymyslený; b) podľa štýlu (slohu) na dávnoveký, antický, byzantský, románsky, gotický, renesančný, barokový, rokokový, klasicistický, romantický, realistický, impresionistický, symbolistický, secesný, moderný… c) podľa národnej príslušnosti na slovenský, moravský, ruský, srbský, bulharský, grécky, čínsky, japonský, arabský… d) podľa grafickej podoby na plochý, reliéfny, rytý… Do dnešných dní žijú medzi nami ľudia, ktorí vedia zdobiť ornamentom hrnčiarske výrobky, výrobky vyrezávané z dreva, kožené výrobky, hudobné nástroje a najmä vedia vyšívať ornament na tradičný slovenský odev. No najviac potešiteľné je to, že veľa ľudí v súčasnosti je ochotných si takúto tradičnú šatu obliecť na seba. Za dlhých zimných večerov slovanské dievčatá a ženy vyšívali a tkali tajné vzory, ktoré im odovzdali ich mamy a babky, aby sa potom nimi predviedli pred občinou pri slávení sviatkov.

Slovenský ľudový ornament prešiel dlhým vývojom. Vďaka našim predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska a v priľahlých regiónoch, kde žili a žijú naši krajania (Morava, Malopoľsko, Podkarpatská Rus, Dolná zem), teda v pohorí Karpát a v Dunajskej nížine. Tieto ornamenty sa nám zachovali aj vďaka práci slovenského ornamentalistu Štefana Leonarda Kostelničaka, za čo mu patrí veľká vďaka a úcta. Kostelničak precestoval spomínané regióny a ním zozbierané ornamenty prehľadne skatalogizoval vo svojej Slovenskej ornamentike. Ide o dielo nielen slovenského, ale doslova európskeho významu.

Traduje sa, že hlavným účelom vzorov používaných na šatách našich predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov. Umiestnenie týchto vzorov nebolo náhodné, ale boli umiestnené cielene na tých miestach odevu, kde sa odhaľovalo ľudské telo – vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec alebo ozdobený klobúk, čiapka a vojenská prilba. Okolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci predovšetkým krk a krčnú tepnu. Dobrým príkladom pre toto tvrdenie je známa fotografia Važťana z roku 1930 od známeho fotografa Karola Plicku. Muž z Važca má na golieri vyšitú duchovnú svastiku. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky, zápästky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, oplecká, šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch, sú zakomponované staroslovanské symboly, ktoré plnia ako už bolo spomínané ochrannú funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovanskými symbolmi, nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory.

Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a kotlinách hôr sa podarilo uchovať  v ornamentálnej tvorbe tieto vyššie spomenuté staroslovanske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti na Slovensku: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Karpatská Rus, … V Rusku je to hlavne ruský sever a Sibír.

Miloš Veleslav Zverina