ÚVOD DO NÁUČNEJ SYSTEMIZÁCIE SLOVANSKÝCH BOŽSTIEV

na základe štúdia a výkladu manuskriptu
STARÁ VIERONAUKA SLOVENSKÁ
napísaného pred vyše 150 rokmi popredným štúrovcom

PETROM KELLNEROM HOSTINSKÝM

Ing. Štefan Pecho, PhD.

Vo fenomenálnom   trojzväzkovom   rukopise  Stará  vierobauka   slovenská  nám  Peter  Kellner-Hostinský sprístupnil predkresťanské myslenie Slovenov. Prvý zväzok   diela je o názoroch  Slovenov  na prírodu  a prechod prírody k človeku, druhý o názoroch Slovenov na božstvá a tretí o živote Slovenov.

Keď sme si po   zoznámení sa s rukopisom   Hostinského   uvedomili,   že v kontexte  komparatívy východného a západného myslenia Stará vieronauka slovenská predstavuje významný vklad nielen  do  európskeho,   ale aj svetového myslenia, pristúpili sme k realizácii dlhodobého vydavateľského zámeru pod názvom Znovuzrodenie Starej vieronauky slovenskej.

Na postupnej   realizácii   vydavateľského   projektu  pracujeme už viac než pätnásť rokov. Projekt pozostáva z troch krokov, úvodu do vieronauky, výkladu troch kníh vieronauky a prepisu Hostinského  rukopisu. Vydali sme už I. diel projektu Úvod do vieronauky. 1 II. diel obsahujúci výklad prvej knihy vieronauky o prírode a druhej knihy o božstvách Slovenov je už v tlači.

Vďaka výkladu   druhej   knihy   vieronauky o božstvách  Slovenov   sa  Slováci ako prví medzi slovanskými národmi môžu zoznámiť s náučnou systemizáciou slovanských božstiev. Táto systemizácia  je mimoriadne dôležitá pre všetky slovanské národy, lebo doposiaľ náučná systemizácia  božstiev   neexistuje.   Presnejšie,  neexistuje žiadna systemizácia slovanských božstiev, ktorá by vychádzala z autentického myslenia starých Slovanov.

Dostupná     literatúra   o božstvách     Slovenov   obvykle   odzrkadľovala  názory  autorov,    ktorí  interpretovali    božstvá   Slovanov z akademického, mytologického, folkloristického,  religionistického,   lingvistického   alebo   ezoterického hľadiska.   Jednotlivé božstvá Slovanov autori popisovali v ich oddelenosti a v duchu povrchných interpretácií a dohadov bez hlbšej systemizácie.

Na jednej   strane   sa   predkresťanské   myslenie   Slovanov a výklady ich božstiev podriaďovali západným ustáleným názorom, ktoré vytvorili a zakonzervovali predstavu o Slovanoch ako primitívnych modlároch, animistom, pohanoch a neznabohoch. Na druhej strane narážali úsilia skúmateľov v slovanských   krajinách   na skutočnosť,   že dávne   mytologické  texty sa nezachovali a to, čomu sa dnes hovorí mytológia, je už poprekrúcaná, pôvodné predkresťanské myslenie Slovanov skresľujúca  interpretácia odzrkadľujúca predstavy a dohady skúmateľov   slovanských   božstiev.  Problematické  sú aj lingvistické  výskumy, pretože taktiež prinášajú nesystemizované názory s množstvom  rozličných  sporných  predstáv a dohadov.  Skúmanie  božstiev  a predkresťanského  myslenia sa tak objektívne ocitlo vo sfére kreovania intelektuálno-akademických, špekulatívno-religionistických alebo ezotericko-sektárskych názorov.

Stará   vieronauka   slovenská s jej systemizáciou božstiev približuje Slovanov nie ako primitívnych modlárov,  pohanov a neznabohov, ale duchovne, kultúrne  a spoločensky  vyspelého   spoločenstva.   Názory   Slovenov  na božstvá   vrhajú úplne  nové svetlo na ľudskú psychológiu vzťahu k božstvám. Predkresťanské  myslenie   Slovenov sa   ukazuje ako ich  autentické   myslenie. Po zoznámení sa so Starou vieronaukou Slovenskou už môžeme hovoriť nielen o myslení Východu a Západu, ale aj o myslení Slovenov.

Hostinský sa mohol oprieť pri   spracovaní Starej   vieronauky   slovenskej o slovenskú národnú ústnu ľudovú slovesnosť stelesnenú v slovenských   národných   rozprávkach a povestiach,   ktoré   majú  v sebe  neprerušené živé prepojenie s pôvodným predkresťanským myslením Slovenov. Ako jeden z  najvzdelanejších  štúrovcov,    polyhistor  zaoberajúci sa  mnohými  vednými  disciplínami  a polyglot ovládajúci   jedenásť   jazykov sa Hostinský vďaka   svojej výnimočnej  intelektuálnej vyspelosti a duchovnej vyzretosti a vďaka svojím poznatkom o svetových duchovných systémoch vedel ponoriť do tajov nádherného metaforického jazyka ústnej ľudovej slovesnosti a aj s jej pomocou náučne spracovať problematiku predkresťanského myslenia Slovenov v jej komplexnosti.

Čitateľov Slovanskej   vzájomnosti   budeme s božstvami Slovenov  postupne zoznamovať. Na úvod si znázornime dve systemizujúce schémy božstiev Slovenov. Prvá schéma názorne  poukazuje na  vzťahy medzi božstvami a ročným prírodným cyklom. Druhá schéma ponúka  podrobný   prehľad božstiev.  Niektoré názvy   božstiev  sú  známe vo všetkých slovanských krajinách, iné sú zas známe len v niekoľkých z nich.

Novodobé  interdisciplinárne štúdium slovanských božstiev v slovanských krajinách sa môže oprieť o Hostinského systemizáciu, lebo nie je postavená na  filozofickej  špekulácii či akademickej tvorivosti. Nové lingvistické a sémanticko- etymologické výskumy umožnia bádateľom v  slovanských  krajinách  správne    nasmerovať    výskum    opierajúc  sa  o podstatu  a význam   božstiev  v  ich   náučnej systemizácii.

1 Úvod do vieronauky ako prvý diel vydavateľskej série projektu Znovuzrodenie Starej vieronauky slovenskej sme vydali v roku 2022. Pecho, Š.: Znovuzrodenie Starej vieronauky slovenskej, Diel I., Úvod do vieronauky. TESFO, Ružomberok 2022, s. 99.

Schéma vzťahov medzi božstvami a ročným prírodným cyklom Podrobná schéma slovanských božstiev

Ing. Štefan Pecho, PhD.: Znovuzrodenie starej vieronauky slovenskej