Miloš Zverina a kolektív autorov: Genocída Slovanov

„Ak poznáš pravdu – je dobré vedieť, aké obete priniesla, potom môžeš odpustiť zlo.“

Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin a zároveň je aj tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Je dosť nepochopiteľné, že do dnešného dňa nemajú Slovania, vyše 350-miliónové celosvetové spoločenstvo, svoj pamätný deň genocídy. Genocída bola v minulosti už uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom alebo Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola. Pritom len v 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách. Najviac ich bolo systematicky vyvraždených počas druhej svetovej vojny alebo Veľkej vlasteneckej vojny  pri realizácii nacistického Hlavného plánu pre východ (Generalplan Ost). V tejto koncepcii Adolfa Hitlera a nacistického hnutia išlo o získanie životného priestoru (Lebensraum) na úkor Slovanov a naplnenie stáročného nemeckého ideologického sna Náporu na východ (Drang nach Osten). Vykonávanie tohto plánu malo za následok genocídu a etnické čistky miliónov Slovanov. Odhaduje sa, že počas obdobia druhej svetovej vojny bolo vyvraždených asi 30 miliónov Slovanov a zhruba o podobný počet sa znížilo obyvateľstvo v slovanských krajinách následkom tejto strašnej vojny.

Tento nápor na Slovanov prebieha nepretržite najmenej počas posledných tisíc rokov. V stredoveku sa tento nápor zo strany „Západu“ šikovne maskoval tzv. šírením kresťanstva a organizovaním krížových výprav proti Slovanom Svätou rímskou ríšou nemeckého národa. Obete tohto „pokresťančovania“ už dnes ťažko niekto spočíta, ale išlo o desiatky miliónov zabitých Slovanov a ich postupné vytláčanie na východ (Drang nach Osten). Podobná situácia panovala u južných Slovanov, kde bola agresorom Osmanská ríša a jej genocídna politika voči Slovanom. Pre úplnosť treba ešte spomenúť vojenské ťaženie 600-tisícovej európskej armády vedenej Napoleonom, ktorá v júni 1812 napadla Rusko.

Keď sa obzrieme do minulosti, zistíme, že správanie sa a konanie dnešných štátov euro-atlantického spoločenstva už od čias Rímskej ríše sa pridržiavalo základného princípu, ktorý nemecký filozof Tretej ríše Oswald Spengler nazval „faustovským“. Jeho podstatu možno charakterizovať jednoducho troma slovami: expanzia, výboje a parazitizmus na bohatstve porazených a podmanených národov a štátov a všetko čo s tým súvisí. Cieľom všetkých vojnových dobrodružstiev bolo územné rozšírenie, podriadenie si národov a štátov, získanie koristi, obohacovanie sa z bohatstva ulúpeného porazeným a podmaneným národom a ďalšie parazitovanie na práci podmanených národov.

Cieľom tejto knihy je čiastočne napraviť veľkú nespravodlivosť voči Slovanom, ktorým do dnešného dňa nebolo medzinárodným spoločenstvom národov priznané, že boli obeťami  genocídy! Okrem toho chceme priniesť slovenskému čitateľovi aj iný uhol pohľadu na genocídu a holokaust, na ktorý nebol doteraz zvyknutý. S rôznymi názormi na túto tému  sa môžeme stretnúť pri čítaní veľkého množstva publikácií, ktoré sa venujú téme genocídy a holokaustu. Kontroverzné a citlivé témy vždy v sebe nesú viac uhlov pohľadu, no vždy je dobré a múdre poznať všetky. Veríme, že slovenský čitateľ si urobí vlastný nezávislý úsudok o tejto téme.

Vydal: Eko-konzult., Bratislava

Väzba: V8

Rok vydania: 2026

Počet strán: 160

Edícia: Bibliotéka Slavica, Slavica o.z.

ISBN: 978-80-8079-337-1