9. MÁJ – DEŇ VÍŤAZSTVA A VOJENSKEJ SLÁVY SLOVANOV
9. MÁJ – DEŇ VÍŤAZSTVA A VOJENSKEJ SLÁVY SLOVANOV
9. máj 2026 Oslavy 9. mája sa pre slovenských vlastencov začali v sobotu 9. mája 2026 o 10:00 hod. na bratislavskom Slavíne. Po pietnom akte pri pamätníku a príhovoroch zástupcov Ruskej federácie sa približne tristo prítomných účastníkov zapojilo do už tradičného pochodu „Nesmrteľného pluku“. Členovia a sympatizanti Slovanského spolku SLAVICA sa následne zhromaždili pri hrobe padlého vojaka Červenej armády A. V. Guska, ktorý položil svoj mladý život pri oslobodzovaní Slovenska. V odpoludňajších hodinách pokračoval tento slávnostný deň na Slovanskom dvore SLAVICA v Alekšinciach pri Nitre prednáškou profesora Jána Šafina s príznačným názvom „Víťazstvo nad zlom“. Po prednáške sa približne stopäťdesiat účastníkov podujatia zúčastnilo slávnostného odhalenia pamätníka venovaného Dňu víťazstva a vojenskej slávy Slovanov. Autorom tohto významného diela je známy slovenský sochár Norbert Kelecsényi, „dvorný“ autor SLAVICE, ktorý má na Slovanskom dvore už niekoľko svojich diel. Po slávnostnom odhalení pamätníka pokračovala v Pribinovej dvorane druhá časť prednášky a živá diskusia s prednášajúcim. Po vydarenom slávnostnom dni sa účastníci v neskorých večerných hodinách rozišli do svojich domovov. Deň víťazstva a jeho dejinné korene Korene 9. mája siahajú do dramatických udalostí konca druhej svetovej vojny. V máji 1945, po krvavých bojoch vrátane rozhodujúcej Berlínskej operácie, podpísalo nacistické Nemecko bezpodmienečnú kapituláciu. Dokument bol definitívne podpísaný v Berlíne v noci z 8. na 9. mája 1945. Týmto okamihom sa skončila vojna v Európe a začala sa nová etapa dejín. Deň víťazstva sa stal symbolom konca utrpenia, oslobodenia národov a víťazstva nad ideológiou, ktorá popierala samotnú podstatu ľudskosti. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodujúci podiel na tomto víťazstve niesli práve slovanské národy, ktoré priniesli obrovské obete na bojiskách aj v zázemí. Tradícia osláv a kultúra pamäti Od roku 1945 sa Deň víťazstva stal významným sviatkom, ktorý sa postupne formoval do dnešnej podoby. Medzi jeho základné prvky patria: kladenie vencov a minúta ticha, vojenské prehliadky, spomienkové podujatia, stretnutia s veteránmi, pochod „Nesmrteľného pluku“. Tieto tradície nie sú len formálnym aktom. Sú prejavom úcty voči tým, ktorí obetovali svoje životy za slobodu. O vojenskej sláve Slovanov sa v učebniciach dejepisu často píše len okrajovo. Ako keby naše dejiny začínali až obdobím príchodu kresťanstva, prípadne ako keby sme boli len pasívnymi pozorovateľmi cudzích veľmocí. Pritom dejiny slovanských národov sú plné hrdinstva, odvážnych vojenských činov, brilantných vojvodcov i ľudového odporu, ktorý sa zapísal do dejín ako nezmazateľný dôkaz nezdolnosti. Vyhlásenie pamätného dňa – historický krok Slovanov Dňa 5. apríla 2025 sa na Slovanskom dvore SLAVICA v Alekšinciach pri Nitre uskutočnil Mimoriadny slovanský snem. Na tomto významnom stretnutí delegátov z viacerých slovanských krajín bol predložený návrh, aby sa 9. máj stal pamätným dňom vojenskej slávy Slovanov. Tento návrh bol prijatý veľkou väčšinou účastníkov snemu a stal sa súčasťou jeho záverečných uznesení. Myšlienka vyhlásenia pamätného dňa nevznikla náhodne. Nadväzuje na predchádzajúce aktivity slovanských organizácií, ktoré sa snažia obnovovať dejinné vedomie Slovanov – napríklad aj na vyhlásenie 22. júna ako Dňa smútku a pamäti na genocídu Slovanov. Zabudnutí hrdinovia dávnoveku Hoci písomné zmienky o Slovanoch v staroveku sú zriedkavé, archeológia aj súdobé záznamy naznačujú, že naši predkovia neboli žiadnymi tichými pastiermi v úzadí dejín. Spomína sa ich účasť v armáde Alexandra Veľkého, kde bojovali bok po boku s elitnými vojskami východu i západu. Už vtedy vynikali udatnosťou a zmyslom pre spolupatričnosť. No oveľa známejšie sú ich činy proti Rímskej ríši. Slovanské kmene – aj keď vtedajšie pramene ich často neuvádzajú pod dnešnými menami – sa bránili ako mohli. Čelili presile, ale svoju zem len tak nevydali. Tí, ktorí prežili, odovzdali svojim potomkom odkaz: „MOR HO!“ Stredovek Najväčší rozmach Slovanstva v ranom stredoveku nastal počas vlády Svätopluka, panovníka Veľkej Moravy. Tento štátnik a vojvodca rozšíril svoju ríšu do takých rozmerov, že sa mu podriadili aj české, srbské či poľské kniežatá. Jeho víťazstvá neboli len vojenské, ale aj politické – v 9. storočí predstavoval silu, ktorú rešpektoval aj Západ. Na východe Európy sa zatiaľ odohrávali ďalšie významné vojenské kapitoly. Ruské knieža Oleg viedol výpravu proti samotnému Konštantinopolu – s flotilou lodí a odvahou, ktorá zaskočila aj Byzanciu. Jeho nasledovník Svjatoslav si podmanil obávanú Chazarskú ríšu, čím otvoril priestor pre rozvoj Starej Rusi, jedného z najvýznamnejších slovanských štátov v dejinách. Hrdinské bitky a obrana viery V 13. storočí čelili Slovania novým hrozbám. Zo severu a západu prichádzali križiacke výpravy, často maskované za šírenie kresťanstva, no v skutočnosti išlo o mocenské a dobyvačné ťaženia. Vtedy vystúpil Alexander Nevský, ktorý dvakrát porazil silných protivníkov. Najprv Švédov pri rieke Neva (1240), potom rytierov Livónskeho rádu na zamrznutom Čudskom jazere (1242). Tieto víťazstvá sa dodnes chápu ako symbol duchovnej i vojenskej obrany Slovanstva. Nemenej významná bola bitka na Kulikovskom poli v roku 1380. Dmitrij Donský viedol slovanské vojská proti mongolsko-tatárskej nadvláde. Po desaťročiach útlaku prišlo prvé veľké víťazstvo, ktoré predznamenalo zánik nadvlády Zlatej hordy. A keď sa v 15. storočí spojili slovanské národy proti Teutónskemu rádu, vznikla aliancia, ktorá zmenila dejiny. Bitka pri Grunwalde (1410) bola jednou z najväčších bitiek svojej doby a víťazstvo poľsko-litovsko-rusko-českých vojsk nad rytiermi zasialo semienko budúcej slobody. Sobieski, husiti a povstania ľudu Kto by zabudol na Jána III. Sobieskeho? Poľský kráľ v roku 1683 viedol svoje vojská na obranu Viedne pred obrovskou tureckou armádou. Jeho geniálna jazdecká ofenzíva rozhodla o osude Európy a ukázala, že Slovania neboli len obrancami, ale aj víťazmi. Rovnako slávne boli husitské vojny, počas ktorých Jan Žižka – poloslepý, no neporaziteľný vojvodca – bránil české krajiny pred viacerými križiackymi výpravami. Jeho vojenské taktiky, najmä legendárna vozová hradba, sa stali symbolom odvahy a vojenskej vynaliezavosti. Povstania však neboli iba dielom panovníkov a vojvodcov. Roľníci, sedliaci a obyčajní ľudia sa opakovane stavali proti útlaku, okupantom či osmanskej nadvláde. Srbské a bulharské povstania proti Turkom boli síce kruté, no zároveň svedčili o nezlomnej vôli po slobode. Novovek: Slovania vo svetovej politike V roku 1814 vstúpila ruská armáda do Paríža ako víťaz nad Napoleonom. Európa musela uznať silu slovanských národov, ktoré sa stali rozhodujúcim faktorom vo vojne. Generáli ako Suvorov či Kutuzov sa stali synonymom vojenskej geniality. A napokon prišiel najväčší konflikt 20. storočia – druhá svetová vojna. Slovania, a najmä Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci, Česi, Slováci, Srbi a ďalšie slovanské národy, zohrali rozhodujúcu úlohu v porážke nacizmu. Bitka o Stalingrad, Varšavské povstanie či partizánske hnutie v Juhoslávii a na Slovensku predstavovali prejavy odvahy a obetavosti, ktoré si zaslúžia trvalé miesto v historickej pamäti národov. Deň 9. mája 1945 preto nie je len symbolom konca vojny. Je aj symbolom vojenskej slávy Slovanov. Slovania nikdy neboli národom podrobeným bez odporu. V každej epoche dejín sa našli muži i ženy, ktorí sa postavili silnejšiemu, bojovali proti útlaku a neraz sa stali víťazmi. Táto vojenská sláva nepatrí iba panovníkom či generálom. Je súčasťou kolektívnej pamäti národov, ktoré prežili vďaka odvahe, súdržnosti a nezlomnosti ducha. Je načase si tieto príbehy opäť pripomínať – z úcty k vlastným dejinám, k hrdinom našich predkov a k pravde, ktorá si zaslúži svetlo. „Slovania nikdy neboli národom podrobeným – boli to ľudia, ktorí bojovali za slobodu.“ Slávme slávne slávu Slávov slávnych! Veleslav
