VÉDY SLOVANOV – recenzia

VÉDY SLOVANOV

Preložil a úvodné štúdie napísal

Viktor Timura

Vydavateľstvo Nitrava, s.r.o., Bratislava 2025,

Prvé vyd., viaz., počet strán 416

ISBN 987-80-89869-40-4

Všetko je možno ináč

JAROSLAV REZNÍK

„Všetko je ináč!“, údajne povedal jeden starý žid na smrteľnej posteli svojim potomkom ako najväčšie tajomstvo svojho života. „Všetko je ináč, povedal Vladimír Mináč!“ – to je zasa výrok jedného, už nebohého slovenského literáta v Klube slovenských spisovateľov, ktorý som počul na vlastné uši.

Tieto výroky s mierne ironizujúcim podtextom mi zišli na um v súvislosti s najnovším opusom z Vydavateľstva Nitrava, s.r.o. Bratislava Védy Slovanov. Autorsko-prekladateľsky za vydaním stojí kulturológ a filozof dejín prehistorických období, teda od tých najstarších čias, kde ani naša fantázia nedočiahne Viktor Timura. Z ruštiny preložil „védy“, rozdelil ich do dvoch kapitol a každú zvlášť uviedol vlastnými, pomerne rozsiahlymi štúdiami. Prvá štúdia uvádza tzv. Pra-védy a má názov Pramene duchovnej kultúry Slovanov. Autor v nej vysvetľuje, čo sú to „védy“ a slovanské zvlášť. Pritom je to ďaleko zrozumiteľnejšie, a preto i presvedčivejšie ako na internetovej Wikipédii. Možno i preto, že samotné védy rozdelil podľa dnešného vnímania slovanských národov, teda na Védy Ruska, Védy Bulharska a na Pra-védy, ktoré vo väčšom či menšom množstve zaznamenávame u ostatných Slovanov, teda aj medzi západnými Slovanmi. Zvláštnu pozornosť venuje témam a obsahu, povedal by som fundamentálnych véd a ság, ako sú Kniha Svetla, Kniha Múdrosti Perúna a niektoré iné, najmä ruské. Védy sú prehistorické texty v rúnovom písme, ktoré sa viac ako výnimočne zachovali na niektorých prírodných materiáloch – listoch veľkých stromov, papyrusoch, no prevažne ústnym podaním. V laickom ponímaní sú to teda mýty a ságy, z textologického hľadiska teda nič nové v našom poznaní.

Priam revolučne sa však do našich myslí votrie obsah jednotlivých véd. Sú to mýty o najstarších dejinách ľudstva a o jeho vývine. Tieto texty, teda védy, majú z hľadiska literárnej vedy formu a charakter umeleckých textov, presnejšia – charakter dobových „fantasy“ textov. Je prirodzené, že prvé védy sa obsahovo zaoberajú témou stvorenia sveta. Kompozične to začína oslovením čarodejného vtáka Gamajuna, ktorý všetko vie. Jeho odpoveďˇ na otázku o vzniku sveta a človeka sa začína touto vetou: „Pred narodením bieleho svetla svet bol zahalený do temnoty“ Ajhľa! – veta ako vystrihnutá z úvodu biblického Starého zákona. Napríklad vo vydaní, ktoré vlastním: A zem bola neladná a pustá a tma bola nad priepasťou...“ No a keďže podľa bádateľov védy vznikli tisíce až desaťtisíce rokov pred starozákonnými biblickými textami, logické otázky sú: kto sa kým a čim inšpiroval? Kde sú korene gréckej a rímskej mytológie? A neplatí to aj pre civilizácie na juhoamerickom kontinente? No a nájdeme medzi nimi ako sušeň z nosa aj niečo, čo sa dostalo do našej národnej kultúry? Nájdeme. V našej ľudovej slovesnosti. Napríklad vo fantastickej rozprávke Zlaté pero, zlatá podkova, zlatý vlas. Aspoň tak to uvádzajú teoretici ľudovej slovesnosti. Podobne by sme sa mohli zamýšľať nad ďalšími védami, v ktorých je všetko personifikované a nič nemožné. Všetko sa premieňa na čo chce, živly sa zhovárajú so živočíchmi, všade zasahujú bohovia s jednou i viacerými hlavami, samice majú schopnosť samooplodnenia, všetko je v dynamickom pohybe, všetko sa premiestňuje ako chce a všetko i lieta ako na Chagallových a Zimkových obrazoch. Vedci už dokázali védy nielen preložiť, ale ich aj utriediť. Svedčí o tom číslovanie pri nadpise každej jednotlivej védy. Nemám záujem lúštiť kód tohto triedenia, lebo tento text nechce a ani nie je o fenoméne véd, ale recenziou laika o knihe, ktorá nám sprístupňuje poznanie o existencii tohto kultúrneho fenoménu ľudstva.

Druhá časť knihy má názov Védy Rusi a je komponovaná tým istým spôsobom: úvod prekladateľa, samotné védy pod spoločným názvom Jarilova kniha. Na záver tohto opusu autor zaradil Vysvetlenia ruského vydavateľa... a v prílohe úryvok z knihy Jasona Masona a Jana van Helsinga Dejiny slovansko-árijského národa ako dôkaz, že o pôvod a dejiny Slovanov sa začínajú zaujímať aj západní bádatelia. Pre tých čitateľov, ktorí sa chcú dozvedieť o vzniku a obsahu slovansko-árijských véd z tejto knihyuvediem, aby si hneď na začiatku uvedomili, že autor je už dávnejšie presvedčený o mimozemskom pôvode ľudstva na Zemi, teda o existencii mimozemšťanov. Z tohto pohľadu prezentuje svoje bádateľské úsilia aj v tejto knihe.

LITERÁRNY TÝŽDENNÍK

43-44/2025