
SLOVANSKÉ TANCE ANTONÍNA DVOŘÁKA
Prvý ročník súťaže plný radosti, emócií a krásnych zážitkov!
Keď sa hudba mení na pohyb, tradícia na živé stretnutie a detské úsmevy na najkrajšiu odmenu. V piatok 13. novembra 2026 sa Alekšince stali miestom výnimočného stretnutia mladých milovníkov folklóru. Prvý ročník celoštátnej nepostupovej súťaže folklórneho spevu a tanca SLOVANSKÉ TANCE ANTONÍNA DVOŘÁKA, ktorý pripravil Slovanský spolok SLAVICA, priniesol deň plný hudby, tanca, radosti, dojatia a nezabudnuteľných zážitkov. Do Alekšiniec zavítalo približne 130 detí zo Slovenska a Českej republiky. Spolu s pedagógmi, vedúcimi súborov, organizátormi a približne 70 divákmi vytvorili takmer dvestočlenné spoločenstvo ľudí, ktorých spája láska k ľudovej kultúre a úcta k tradíciám našich predkov. Keď ožijú piesne a tance našich predkov Už od ranných hodín sa Kultúrny dom v Alekšinciach zapĺňal detským smiechom, pestrými krojmi, očakávaním a príjemným ruchom. Niekto si ešte opakoval tanečné kroky, iný si potichu pospevoval svoju pieseň. V očiach najmenších bolo vidieť zvedavosť, u starších súťažiacich aj prirodzenú trému pred vystúpením. Keď však zazneli prvé tóny a na javisko vstúpili mladí účinkujúci, všetky obavy sa postupne rozplynuli. Javisko ožilo spevom, tancom, detskou bezprostrednosťou a nádhernými farbami ľudových krojov. Počas dopoludňajšieho a popoludňajšieho programu sa predstavili sóloví speváci, spevácke dvojice, spevácke skupiny i tanečné kolektívy. Diváci mohli obdivovať rozmanitosť folklórnych tradícií slovenských regiónov, ale aj piesne a tance našich slovanských susedov. Každé vystúpenie bolo niečím osobité. Niektoré očarili precíznosťou tanečných krokov, iné krásou detských hlasov, temperamentom či prirodzeným prejavom. Nechýbali veselé tanečné hry, spevné ľudové melódie ani pôsobivé choreografie, pri ktorých sa sála naplnila potleskom. Osobitnú atmosféru vytvárali samotné deti. Ich úprimná radosť, vzájomné povzbudzovanie a nadšenie pripomínali, že folklór nie je iba vystúpením na javisku. Je predovšetkým živou súčasťou našej kultúry, ktorú si mladá generácia s láskou osvojuje. Súťaž, v ktorej bolo víťazom aj priateľstvo Podujatie nieslo meno významného českého hudobného skladateľa Antonína Dvořáka, ktorého slávne Slovanské tance predstavujú jedinečné umelecké vyjadrenie krásy, temperamentu a rozmanitosti slovanských tanečných tradícií. Práve táto myšlienka sa stala duchovným základom nového projektu Slovanského spolku SLAVICA. Cieľom súťaže totiž nebolo iba porovnávať umelecké výkony a udeľovať ocenenia. Rovnako dôležité bolo vytvoriť priestor na stretávanie mladých ľudí, spoznávanie kultúrneho dedičstva jednotlivých regiónov a budovanie priateľských vzťahov. Na jednom javisku sa tak stretli deti z rôznych miest a obcí, ktoré možno hovoria trochu odlišnými nárečiami, spievajú iné piesne a tancujú iné tance, no spája ich rovnaká radosť z ľudového umenia. A práve v tom spočíva jedna z najkrajších podôb slovanskej vzájomnosti – v prirodzenom stretnutí, vzájomnej úcte a poznávaní toho, čo nás spája. Odborná porota – osobnosti hudby, tanca a folklóru Podujatím sprevádzala moderátorka Brigit Tarinová, ktorá v úvodnom príhovore pripomenula význam ľudových piesní a tancov ako živého odkazu predkov i umelecký odkaz Antonína Dvořáka. Odborné zázemie poroty a citlivé moderovanie prispeli k dôstojnému priebehu prvého ročníka. Súťažné vystúpenia hodnotila päťčlenná odborná porota, ktorá spojila skúsenosti z oblasti hudobnej tvorby, folklórneho tanca, muzikológie a výskumu tradičnej hudby. Jej predsedom bol Oskar Rózsa, skladateľ, aranžér, dirigent, producent a multiinštrumentalista, známy pôsobením v rozmanitých hudobných žánroch. Členom poroty bol aj Pavel Holík, dlhoročný vedúci a choreograf Folklórnej skupiny Očovan, bývalý sólista Lúčnice a predseda programovej rady festivalu Očovská folklórna hruda. Tanečné umenie zastupovala Radka Valachyová, pedagogička pôsobiaca na základnej umeleckej škole v Tlmačoch a pri folklórnom súbore Tekovanček. Hudobno-pedagogický pohľad priniesla Mgr. Mária Žilíková-Mandáková, PhD., muzikologička, zbormajsterka, vysokoškolská pedagogička a zakladateľka speváckeho zboru Škovránok. Päticu uzatváral Róbert Žilík, etnológ, hudobník, pedagóg, výrobca historických hudobných nástrojov a tvorca formácie Musica Antica Slovaca, ktorá sa venuje starej hudbe. Zlaté, strieborné a bronzové pásma Odborné hodnotenie súťažných vystúpení vyvrcholilo slávnostným odovzdávaním ocenení. Súťažiaci boli hodnotení v jednotlivých speváckych a tanečných kategóriách a podľa dosiahnutých výsledkov získali zaradenie do zlatého, strieborného alebo bronzového pásma. V kategórii tanec – skupina získali: Zlaté pásmo DFS Dolinečka zo Starého Města za vystúpenie Jarmark v Brně a DFS Grbarčieta z Devínskej Novej Vsi za choreografiu Kolá zo Slavonije. Strieborné pásmo patrilo súborom DFS Ezdečan z Mojzesova a DFS Žochárik z Topoľčian. Bronzové pásmo získali DFS Štvorlístok z Trenčianskej Turnej a DFS Slniečko z Partizánskeho. V kategórii tanec – dvojica získali: Strieborné pásmo Tamara Hrabovská a Lucia Košelová z DFS Žochárik za vystúpenie Do skoku z Východnej. V kategórii spev – sólo získali: Zlaté pásmo Emília Trnená zo SZUŠ Trenčianske Teplice a Diana Pastvová z DFS Ezdečan. Strieborné pásmo si vyspievali Kristína Kolenová, Vivien Hajnovičová a Vendula Slivová. Bronzové pásmo získali Alžběta Kavková a Nelly Toráčová. V kategórii spev – dvojica získali: Zlaté pásmo Vivien Hajnovičová a Kristína Kolenová z DFS Ezdečan. V kategórii spev – skupina získal: Zlaté pásmo DFS Ezdečan, Strieborné pásmo DFS Žochárik a Bronzové pásmo spevácka skupina Rapotačky z Partizánskeho. Osobitnú cenu poroty získal DFS Dolinečka zo Starého Města za vystúpenie Jarmark v Brně. Slávnostné vyhodnotenie sprevádzala radosť ocenených, potlesk prítomných a množstvo úsmevov. Pre mnohé deti bola samotná účasť na podujatí cennou skúsenosťou a príležitosťou predstaviť výsledky svojej usilovnej práce. Najväčšou odmenou boli detské úsmevy Pri pohľade na spoločné fotografie účinkujúcich, na ich rozžiarené tváre a na spontánnu radosť po vystúpeniach si človek uvedomí, aký hlboký význam má práca s mladou generáciou. Za každým vystúpením sa totiž ukrývajú hodiny nácvikov, trpezlivosť pedagógov, obetavosť vedúcich súborov a podpora rodičov. Predovšetkým však ochota detí venovať svoj voľný čas niečomu, čo má trvalú kultúrnu a spoločenskú hodnotu. V čase, keď sa mnohé tradičné prejavy ľudovej kultúry postupne vytrácajú z každodenného života, je povzbudzujúce vidieť mladých ľudí, ktorí s hrdosťou obliekajú kroje, spievajú piesne svojich predkov a učia sa tance svojho regiónu. Každý takýto mladý spevák či tanečník je pokračovateľom príbehu, ktorý sa začal písať dávno pred jeho narodením. A pokiaľ budú existovať deti, ktoré s radosťou spievajú a tancujú, bude žiť aj naše kultúrne dedičstvo. Poďakovanie všetkým, ktorí pomohli vytvoriť krásny deň. Úspešný prvý ročník súťaže Slovanské tance Antonína Dvořáka bol výsledkom spoločného úsilia mnohých ľudí. Úprimné poďakovanie patrí predovšetkým všetkým mladým účinkujúcim, ktorí svojimi vystúpeniami vytvorili nezabudnuteľnú atmosféru. Rovnako ďakujeme pedagógom, vedúcim folklórnych súborov, choreografom, hudobníkom a rodičom, ktorí deti pripravujú, podporujú a vedú k láske k tradičnej kultúre. Poďakovanie patrí aj členom odbornej poroty, organizátorom, dobrovoľníkom a všetkým, ktorí sa podieľali na príprave a uskutočnení podujatia. Osobitné poďakovanie patrí Fondu na podporu umenia, ktorého finančná podpora umožnila uskutočnenie tohto kultúrno-vzdelávacieho projektu. Prvý ročník sa skončil. Krásna myšlienka pokračuje. Keď v závere dňa utíchla hudba, skončili sa posledné rozhovory a účinkujúci sa postupne rozchádzali do svojich domovov, zostal v nás príjemný pocit z dobre vykonanej práce. Prvý ročník súťaže Slovanské tance Antonína Dvořáka potvrdil, že takéto stretnutia majú hlboký zmysel. Nielen preto, že dávajú mladým talentom priestor na umelecký rast, ale predovšetkým preto, že pomáhajú zachovávať kultúrnu pamäť, posilňovať vzťah k vlastným koreňom a vytvárať nové priateľstvá. Odnášame si množstvo krásnych spomienok, dojímavých okamihov a presvedčenie, že sme spoločne položili základy hodnotnej tradície. A možno práve niektoré z detí, ktoré v tento novembrový deň stáli na javisku v Alekšinciach, budú o niekoľko rokov odovzdávať ľudové piesne a tance ďalšej generácii. Vtedy sa naplno ukáže skutočný význam nášho úsilia. Pretože tradícia žije dovtedy, kým ju má kto s láskou odovzdávať ďalej. SLAVICA – Slovanský spolok Z VEREJNÝCH ZDROJOV PODPORIL FOND NA PODPORU UMENIA.