Kruh slovanskej vzájomnosti

Kruh slovanskej vzájomnosti spojil odbornú diskusiu s kultúrnym zážitkom

Medzinárodné stretnutie na Slovanskom dvore v dňoch 25. a 26. septembra 2026

Na Slovanskom dvore v Alekšinciach pri Nitre sa 25. a 26. septembra 2026 uskutočnilo medzinárodné stretnutie Kruh slovanskej vzájomnosti. Podujatie venované téme Obnovou slavistiky k posilneniu duchovných hodnôt Slovanov spojilo 33 účastníkov zo Slovenska, Česka, Poľska, Rakúska, Bulharska a Čiernej Hory. Počas dvoch dní vytvorilo priestor pre odborné príspevky, otvorenú diskusiu, kultúrny program aj osobné stretnutia predstaviteľov slovanských organizácií.

Kruh ako priestor rovnocenného dialógu

Organizátorom podujatia bolo občianske združenie SLAVICA a Medzinárodná nevládna organizácia „ Všeslovanský výbor“ so sídlom v Prahe. Hostiteľským miestom sa stala Pribinova dvorana, ktorá je súčasťou Slovanského dvora. Už samotný názov stretnutia vyjadroval jeho zámer. Kruh nemá prvé ani posledné miesto; účastníci si v ňom vidia do tváre, môžu sa navzájom počúvať a hovoriť spolu ako rovný s rovným. Takto bola počas otvorenia charakterizovaná aj slovanská vzájomnosť: nie ako zmazávanie rozdielov, ale ako spolupráca svojbytných a rovnocenných národov.

Stretnutie otvoril Mgr. Miloš Zverina, generálny tajomník Všeslovanského výboru a predseda SLAVICA o. z. Vo svojom privítaní pripomenul spoločné kultúrne a jazykové korene, ale aj zodpovednosť za budúcnosť slovanských národov. Program sa začal slovanskou hymnou Hej, Slovania. Účastníci si následne minútou ticha uctili pamiatku dvoch zosnulých predstaviteľov slovanského hnutia, Vladimíra Jurieviča Sadkova a Sergeja Ivanoviča Kostana.

Obnova slavistiky a duchovné hodnoty

Úvodné slovo k poslaniu Kruhu slovanskej vzájomnosti predniesol doc. PhDr. Petr Sak, CSc., predseda vedeckej rady Všeslovanského výboru. Téma obnovy slavistiky upriamila pozornosť na potrebu systematického poznávania slovanských jazykov, dejín, kultúry a duchovného dedičstva. Diskusia sa neobmedzila na minulosť. Príspevky hľadali odpoveď na otázku, aké miesto môže mať slavistika pri formovaní hodnotového vedomia, vzdelanosti a spolupráce v súčasnej spoločnosti.

Všeobecná časť programu pripomenula aj odkaz VI. medzinárodného slovanského kongresu v Belehrade z roku 1946 a aktuálnosť diela Nikolu Teslu pri príležitosti 170. výročia jeho narodenia. Tieto vystúpenia spojili historickú pamäť s otázkou, ako môže vedecké, kultúrne a občianske dedičstvo inšpirovať dnešnú spoluprácu.

Široké spektrum odborných tém

Odborný program priniesol príspevky o výchove k vlastenectvu a slovanstvu, úlohe vlasteneckých a slovanských spolkov, smerovaní Slovenska, duchovnom a kultúrnom prínose Konštantína a Metoda, možnostiach slovanskej jednoty, verejnej diplomacii, národnom štáte, poľsko-ruských vzťahoch i postavení náboženstva v spolupráci medzi národmi. Pozornosť bola venovaná aj predstavám o rozumnej spoločnosti budúcnosti a otázke mierového spolužitia.

Rozmanitosť tém zodpovedala medzinárodnému zloženiu účastníkov a ukázala, že slovanskú vzájomnosť nemožno uzavrieť do jedinej disciplíny. Je predmetom historického a jazykovedného výskumu, no zároveň sa dotýka vzdelávania, kultúry, duchovného života, medzinárodných vzťahov i praktickej občianskej spolupráce. Práve osobný dialóg umožnil porovnať skúsenosti z jednotlivých krajín a pomenovať podnety pre ďalšiu činnosť.

Slovanský dvor ako živé kultúrne prostredie

Súčasťou podujatia bola vernisáž výstavy Čaro slovenského ornamentu. Ornament sa v priestore Slovanského dvora predstavil nielen ako výtvarná ozdoba, ale aj ako nositeľ pamäti, identity a medzigeneračne odovzdávanej kultúrnej skúsenosti. Účastníci ocenili osobitú atmosféru Slovanského dvora a viacerí ho vnímali ako inšpiratívny príklad miesta, kde sa historická pamäť spája so súčasnou kultúrnou a vzdelávacou činnosťou.

K odbornému rokovaniu sa pridružil kultúrny program. Vystúpil ruský folklórny súbor Kalinka a mladý klavirista Gegotek Antoni. Hudobná časť podujatia prirodzene doplnila prednášky a rozhovory a pripomenula, že vzájomnosť sa netvorí iba prostredníctvom odborných stanovísk, ale aj spoločným umeleckým zážitkom.

Pamäť stretnutia a pokračovanie spolupráce

Spoločná fotografia vznikla pri Slovanskej lipe, zasadenej počas Mimoriadneho všeslovanského snemu, ktorý sa na Slovanskom dvore konal 5. apríla 2025. Lipa sa tak stala prirodzeným symbolom nadväznosti medzi stretnutiami a spoločnou prácou. Účastníci sa zapísali do pamätnej knihy a každý si odniesol pamätný list.

Po skončení programu sa uskutočnilo zasadnutie predsedníctva Všeslovanského výboru. Tým odborná a spoločenská časť podujatia získala aj pracovné pokračovanie. Kruh slovanskej vzájomnosti nepriniesol iba súbor prednášok, ale predovšetkým priestor na osobné kontakty, výmenu skúseností a formulovanie podnetov pre ďalšiu spoluprácu.

SLAVICA o. z. ďakuje všetkým hosťom, prednášajúcim, účinkujúcim, spoluorganizátorom a dobrovoľníkom, ktorí prispeli k dôstojnému priebehu stretnutia. Jednotlivé odborné príspevky budú v budúcnosti spracované do samostatného zborníka, aby sa myšlienky prednesené na Slovanskom dvore zachovali a mohli osloviť aj širšiu verejnosť.

VELESLAV

Mgr. Miloš Zverina