SLÁVME SLÁVNE SLÁVU SLÁVOV SLÁVNYCH

SLÁVME SLÁVNE SLÁVU SLÁVOV SLÁVNYCH

Spomienka na Jána Kollára v Mošovciach – návrat ku koreňom slovanskej vzájomnosti

„Slávme slávne slávu Slávov slávnych!“

Len máloktoré slová sa tak hlboko zapísali do dejín slovenského národného obrodenia ako tento verš Jána Kollára. Nie je iba básnickou ozdobou, ale výzvou, ktorá aj po viac než dvoch storočiach pripomína význam úcty k vlastným dejinám, jazyku, kultúre a duchovnému dedičstvu.

Práve v duchu tejto myšlienky sa v stredu 29. júla 2026 uskutočnilo v Mošovciach spomienkové podujatie venované 233. výročiu narodenia Jána Kollára. Organizátori pripravili dôstojnú spomienku na jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín – básnika, evanjelického kňaza, vedca, mysliteľa a predovšetkým človeka, ktorý celý svoj život zasvätil myšlienke kultúrnej a duchovnej vzájomnosti slovanských národov.

Na podujatí sa zúčastnili členovia a priatelia Slovanského spolku SLAVICA, priaznivci slovanskej kultúry, rodiny s deťmi i ďalší návštevníci, ktorí prišli vzdať úctu mužovi, ktorého dielo patrí medzi piliere slovenského národného obrodenia.

Pod lipami, kde ožíva história

Mošovce privítali účastníkov pokojnou letnou atmosférou. Námestie obklopené mohutnými lipami pôsobilo dôstojne a symbolicky. Práve lipa – oddávna chápaná ako strom Slovanov – vytvárala prirodzenú kulisu pre stretnutie venované človeku, ktorý celý svoj život venoval myšlienke duchovnej jednoty slovanského sveta.

Dominantou námestia je monumentálna bronzová socha Jána Kollára z roku 1963, dielo akademického sochára Františka Štefunka. Básnik je zobrazený vo vzpriamenom postoji, s knihou a lipovou ratolesťou v ruke – symbolmi vzdelanosti, poézie a nádeje.

Práve pri tomto pamätníku sa začalo celé spomienkové podujatie.

Po úvodnom privítaní zazneli slová venované životu a odkazu Jána Kollára. Účastníci si pripomenuli jeho význam nielen pre slovenské dejiny, ale aj pre dejiny celej slovanskej kultúry.

Básnik, ktorý veril v silu kultúry

V príhovore zazneli myšlienky, že Ján Kollár nebol politikom ani vojvodcom. Jeho najväčšou zbraňou bolo slovo. Veril, že národy možno spájať nie silou, ale vzdelanosťou, kultúrou, literatúrou a vzájomným poznávaním. Myšlienku slovanskej vzájomnosti nechápal ako popretie jednotlivých národov. Naopak, zdôrazňoval, že každý slovanský národ má rozvíjať svoj jazyk, svoje dejiny a svoju kultúru, pričom zároveň má poznávať a rešpektovať ostatných Slovanov. Táto myšlienka sa stala jedným z najvýznamnejších ideových pilierov slovenského národného obrodenia.

Po položení kvetov pri pamätníku zazneli aj verše z Slávy dcéry, ktoré dodnes patria medzi vrcholy slovenskej a slovanskej poézie. „Slávme slávne slávu Slávov slávnych!“

Tieto slová sa niesli celým stretnutím ako pripomenutie, že úcta k vlastným dejinám je zároveň úctou k budúcnosti.

Rodný dom – miesto, kde sa zrodila veľká myšlienka

Po pietnom akte nasledovala návšteva rodného domu Jána Kollára. Nenápadná stavba ukrytá medzi mošovskými domami pôsobí pokojne a skromne. Práve v tomto prostredí sa však začal život človeka, ktorého meno dnes poznajú všetky slovanské národy.

Expozícia približuje Kollárovo detstvo, študentské roky, jeho pôsobenie v Pešti, literárnu tvorbu i vedeckú činnosť. Návštevníci si mohli prezrieť dobové dokumenty, publikácie, osobné predmety aj množstvo materiálov približujúcich život jednej z najvýznamnejších osobností slovenského národného obrodenia. Pri prehliadke si mnohí uvedomili, že veľké dejiny sa často rodia na tých najskromnejších miestach.

Ján Kollár a myšlienka slovanskej vzájomnosti

Ján Kollár patril medzi prvých mysliteľov, ktorí systematicky formulovali potrebu kultúrnej spolupráce slovanských národov. Vo svojom diele O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými predstavil víziu spolupráce založenej na vzdelanosti, spoločnom kultúrnom priestore a vzájomnom rešpekte.

Bol presvedčený, že malé národy môžu obstáť iba vtedy, ak budú poznať svoje dejiny, pestovať vlastný jazyk a súčasne budovať priateľské vzťahy s ostatnými slovanskými národmi. Jeho myšlienky výrazne ovplyvnili Pavla Jozefa Šafárika, Jána Hollého, Karola Kuzmányho a napokon aj generáciu Ľudovíta Štúra.

Aj keď sa neskôr názory jednotlivých predstaviteľov slovenského obrodenia v niektorých otázkach líšili, všetci vychádzali zo spoločného presvedčenia, že slovenský národ má právo na vlastný jazyk, kultúru a dôstojné miesto medzi európskymi národmi.

Práve v tomto spočíva Kollárov historický význam.

Cesta na Blatnický hrad

Po návšteve rodného domu pokračovalo podujatie spoločným výletom na zrúcaninu hradu Blatnica. Výstup viedol krásnou prírodou Turca a vytváral priestor na neformálne rozhovory o dejinách Slovenska, o významných osobnostiach národného obrodenia i o budúcnosti slovenskej kultúry.

Samotný hrad patrí medzi významné historické pamiatky regiónu. Jeho múry sú tichými svedkami stáročí slovenských dejín a vytvorili pôsobivú kulisu pre spoločnú fotografiu účastníkov podujatia. Aj tento spoločný výstup mal svoju symboliku. Pripomínal, že poznávanie vlastných dejín sa neodohráva iba v knihách, ale aj na miestach, kde sa história skutočne odohrávala.

Živý odkaz pre budúcnosť

Spomienkové podujatie v Mošovciach nebolo iba pripomenutím významného výročia. Bolo predovšetkým stretnutím ľudí, ktorým záleží na zachovaní historickej pamäti, kultúrneho dedičstva a duchovných hodnôt slovenského národa. Práve takéto podujatia dávajú historickým osobnostiam nový život. Umožňujú mladším generáciám spoznávať vlastné korene a uvedomovať si, že sloboda, kultúra a národná identita nevznikajú samy od seba, ale sú výsledkom práce mnohých generácií.

Ján Kollár zostáva aj dnes jednou z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Jeho odkaz nemožno chápať iba ako súčasť minulosti. Je výzvou, aby sme rozvíjali vzdelanosť, pestovali materinský jazyk, chránili kultúrne dedičstvo a budovali vzťahy založené na úcte a porozumení. Preto má zmysel vracať sa na miesta, kde sa tieto myšlienky zrodili. Má zmysel pripomínať si osobnosti, ktoré formovali naše dejiny. A má zmysel odovzdávať ich odkaz ďalším generáciám.

Veleslav