VELESOVA NOC A DUŠIČKY

Pamiatka na zosnulých alebo na Slovensku veľmi známe „Dušičky“ je starý sviatok zdedený po našich predkoch, ktorý si pripomíname na prelome októbra (listopad) a novembra (grudeň). Sviatok sa spája hlavne so spomínaním na predkov, návštevou ich hrobov a zapaľovaním sviečok na nich. Dušičky sú neoddeliteľnou súčasťou nášho pôvodného duchovna, kultúry a viery. V súčasnosti pripadá tento starý sviatok na 2. novembra. Pôvodne mu predchádzal „Týždeň jesenných dedov (starých otcov)“ v čase od 22. do 29. októbra a „Rozlúčka s predkami“. V súčasnosti je mesiac október venovaný úcte k starším. Počas Dušičiek býva zväčša sychravé počasie. Hovorí sa, že duše zomrelých oplakávajú svoje zlé skutky.

Noc s 31. októbra na 1. novembra bola pomenovaná našimi predkami ako Velesova noc. Ide o náš slovanský sviatok, ktorý je skôr o tichom stretnutí a spomínaní pri rodinnom stole. Tento sviatok je vraj časom, kedy sa otvárajú hranice medzi dvomi svetmi, svetom svetla a tmy. Legendy hovoria, že v poslednú októbrovú noc Veles odomkne dvere medzi týmito svetmi. V noci Velesa sa vraj duchovia našich predkov vracajú, aby nás poučili, poradili nám, alebo požehnali Rod. Pred zotmením sa zapaľovali ohne a sviečky vo všetkých oknách, ktoré mali horieť po celú noc. Na slávnostný oltár sa kládli dary ako jablká a kvety, na prahu domu sa stavali jarabinové konáre. Verilo sa, že práve v poslednom dni októbra sa všetka živá príroda ponára do spánku a Zem pôjde odpočívať, kým ju neprebudí jar. Všetky práce v záhrade a na poli mali byť do toho dňa vykonané.

Ak chcete v tradícii pokračovať, strávte noc Velesa so svojou Rodinou pri sviatočnom stole, zapáľte sviečky, čím viac, tým lepšie a spomeňte si láskavým slovom, legendami, alebo historkami v dobrom na svojich zosnulých predkov a priateľov. Časť z pripravovaných pokrmov k večeri nechajte do rána na okne a potom ju ponúknite vtákom a zvieratám vonku.

SLAVICA o. z.