PARTIZÁNSKA ETAPA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POCHODU 2026

PARTIZÁNSKA ETAPA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POCHODU 2026

Po stopách hrdinov Slovenského národného povstania v srdci Veľkej Fatry

V sobotu 29. augusta 2026, presne v deň 82. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania, sa uskutočnila tretia etapa 8. ročníka Slovenského národného pochodu. Niesla príznačný názov Partizánska etapa a jej cieľom bolo pripomenúť si hrdinstvo účastníkov protifašistického odboja priamo v krajine, ktorá sa v roku 1944 stala jedným z významných priestorov povstaleckých a partizánskych bojov.

Trasa viedla nádhernou, no zároveň náročnou prírodou Veľkej Fatry. Spájala viaceré miesta historickej pamäti – Harmanec, Kráľovu studňu, pamätník Slovenského národného povstania pod vrchom Smrekov, vrch Krížna, Rybovskú dolinu, Vlčie diery a napokon pamätník MOR HO! Partizánska etapa nebola iba turistickým podujatím. Bola putovaním krajinou, v ktorej sa dodnes stretávajú prírodná krása, historická pamäť a odkaz ľudí, ktorí v rozhodujúcej chvíli dokázali postaviť slobodu vlasti nad vlastný život.

Stretnutie so živým svedkom Povstania

Dôstojným úvodom k Partizánskej etape bolo stretnutie členov SLAVICE s priamym účastníkom Slovenského národného povstania Vladimírom Strmeňom, ktoré sa uskutočnilo 28. augusta 2026 pri príležitosti jeho 98. narodenín.

Stretnutia s človekom, ktorý udalosti Povstania nielen pozná z rozprávania či historických kníh, ale sám ich prežil, majú nenahraditeľnú hodnotu. Živá pamäť posledných účastníkov protifašistického odboja nám umožňuje pochopiť, že za veľkými dejinnými udalosťami stáli konkrétni ľudia – často veľmi mladí, ktorí museli zo dňa na deň dospieť a rozhodnúť sa, na ktorej strane dejín budú stáť.

Rozprávanie Vladimíra Strmeňa vytvorilo pomyselný most medzi generáciou povstalcov a dnešnými účastníkmi Slovenského národného pochodu. Bolo zároveň pripomenutím našej povinnosti uchovávať ich svedectvá a odovzdávať ich mladším pokoleniam bez prekrúcania, zamlčiavania a účelového prispôsobovania dejín.

Pri pamätníku pod vrchom Smrekov

Samotná Partizánska etapa sa začala pietnym stretnutím pri pamätníku hrdinov Slovenského národného povstania pod vrchom Smrekov. Na tomto mieste sa zišli približne tri desiatky ľudí, aby si spoločne pripomenuli obete protifašistického odboja.

Jednoduchý kamenný pamätník stojaci uprostred veľkofatranskej prírody pôsobí ako nemý strážca udalostí roku 1944. Jeho nápis – „Pamiatke hrdinov Slovenského národného povstania 1944“ – pripomína, že aj odľahlé horské priestory sa stali miestami zápasu, utrpenia a obetí. Účastníci si uctili pamiatku padlých a pripomenuli si význam Povstania pre slovenské národné dejiny. Slovenské národné povstanie bolo vystúpením ľudí rozličného pôvodu, povolania, politického presvedčenia i vierovyznania. Spájalo ich však vedomie, že proti nacizmu a fašizmu sa nemožno brániť mlčaním ani pasivitou.

Pietna chvíľa v horskom tichu ukázala, že skutočná úcta k minulosti nemusí mať podobu veľkých slov a okázalých slávností. Niekedy ju najlepšie vyjadruje osobná prítomnosť na miestach, kde sa dejiny odohrávali, chvíľa ticha a ochota pokračovať v diele uchovávania národnej pamäti.

Cez veľkofatranské hrebene

Po spomienkovom stretnutí sa dvanásť členov a sympatizantov SLAVICE vydalo na ďalšiu časť pochodu. Trasa pokračovala smerom ku Krížnej a následne do Rybovskej doliny.

Veľká Fatra ukázala účastníkom svoju majestátnosť i premenlivosť. Horskú hmlu postupne vystriedali otvorené výhľady, rozsiahle lúky a slnkom osvetlené hrebene. Putovanie viedlo krajinou, ktorej krása prináša človeku pokoj, no zároveň vzbudzuje prirodzenú úctu. Práve takéto prostredie poskytovalo počas vojnových rokov útočisko partizánskym skupinám, ale súčasne od nich vyžadovalo veľkú telesnú aj duševnú odolnosť.

Dnešný človek prechádza touto krajinou s turistickou výbavou, mapou a vedomím, že sa po skončení cesty vráti do bezpečia. Povstalci a partizáni sa v nej pohybovali prenasledovaní, často hladní, premrznutí, bez istoty nasledujúceho dňa. Každý prejdený úsek preto pripomínal rozdiel medzi dnešným spomienkovým pochodom a skutočnosťou, ktorú museli znášať ľudia bojujúci v horách pred osemdesiatimi dvoma rokmi.

Výstup na Krížnu zároveň priniesol účastníkom chvíle spoločného oddychu a nádherné pohľady na veľkofatranskú krajinu. Slovenský národný pochod aj týmto spôsobom spája poznávanie dejín s poznávaním vlastnej krajiny. Učí nás vnímať Slovensko nielen ako územie na mape, ale ako domovinu vytvorenú prírodou, prácou predkov, ich kultúrou, zápasmi a obeťami.

Rybovská dolina – krajina pamäti i prírodných síl

Cesta následne pokračovala Rybovskou dolinou. Táto oblasť je spojená nielen s udalosťami druhej svetovej vojny, ale aj s tragickou lavínovou katastrofou, ktorá 6. februára 1924 zasiahla osadu Rybô.

Lavína vtedy strhla obrovské množstvo snehu a pripravila o život osemnásť ľudí. Tragédiu prežil iba niekoľkomesačný chlapec. Aj toto miesto pripomína, aký náročný bol život obyvateľov horských osád a akú veľkú úctu si vyžaduje príroda, ktorá môže byť krásna a štedrá, no zároveň nespútaná a ničivá.

Zastavenie v tejto oblasti rozšírilo význam pochodu o ďalší rozmer. Pamäť krajiny totiž netvoria iba vojnové udalosti. Tvoria ju aj príbehy miestnych obyvateľov, ich každodenný zápas o živobytie, tragédie i schopnosť opätovne povstať a pokračovať.

Vlčie diery – miesto, kde ožila filmová história

Jedným z osobitých bodov putovania boli Vlčie diery, späté so známym slovenským vojnovým filmom režiséra Paľa Bielika. Filmové dielo približuje osudy slovenskej rodiny v období druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Ukazuje, ako veľké dejiny zasahujú do životov obyčajných ľudí a ako ich nútia prijímať rozhodnutia, ktorým by sa v pokojných časoch nikdy nemuseli postaviť.

Návšteva miesta nakrúcania filmu vytvorila prirodzené prepojenie medzi skutočnými dejinami, umeleckým spracovaním Povstania a dnešnou kultúrnou pamäťou. Kvalitné filmové, literárne a výtvarné diela dokážu sprostredkovať minulosť aj generáciám, ktoré už nemajú možnosť osobne hovoriť s jej priamymi účastníkmi.

Aj preto je potrebné chrániť slovenskú národnú kinematografiu a pripomínať diela, ktoré vznikli z potreby uchovať zápas našich predkov za slobodu.

Pri pamätníku MOR HO!

Partizánska etapa bola tradične zavŕšená pri pamätníku MOR HO!. Jeho názov odkazuje na nesmrteľné verše Sama Chalupku a na myšlienku odporu proti útlaku, násiliu a cudzej moci.

Pri pamätníku sa symbolicky uzavrel ďalší úsek Slovenského národného pochodu 2026. Účastníci si spoločnou fotografiou so zástavou SLAVICE pripomenuli, že historická pamäť nemá zostať uzavretá iba v múzeách, knihách a archívoch. Musí žiť medzi ľuďmi – v rodinách, školách, obciach, spolkoch a na miestach, kde sa dejiny skutočne odohrávali.

Slová MOR HO! nie sú výzvou k nepriateľstvu medzi národmi. Sú vyjadrením odhodlania brániť právo človeka a národa na slobodný a dôstojný život. Aj účastníci Slovenského národného povstania sa postavili proti ideológii, ktorá rozdeľovala ľudí na nadradených a menejcenných a ktorá priniesla slovanským národom nesmierne utrpenie a milióny obetí.

Spomíname. Ďakujeme. Ideme ďalej.

Tretia – Partizánska etapa Slovenského národného pochodu 2026 spojila úctu k účastníkom Slovenského národného povstania, fyzickú náročnosť horského putovania, krásu Veľkej Fatry a spoločné prežívanie národnej pamäti.

Jej najväčším posolstvom bolo poznanie, že sloboda nie je samozrejmosť. Bola vybojovaná odvahou a obeťami ľudí, ktorí sa v rozhodujúcej chvíli odmietli skloniť pred zlom. Našou úlohou nie je privlastňovať si ich odkaz pre aktuálne politické zápasy, ale chrániť jeho podstatu – odpor proti fašizmu, úctu k obetiam, vernosť vlasti a zodpovednosť za budúcnosť národa.

Slovenský národný pochod preto pokračuje ďalej. Každá jeho etapa pripomína inú kapitolu našich dejín, no všetky spája spoločná myšlienka: národ, ktorý pozná svoju minulosť, dokáže pevnejšie a sebavedomejšie kráčať do budúcnosti.

Česť a večná pamiatka hrdinom Slovenského národného povstania!

Spomíname. Ďakujeme. Ideme ďalej.